Americký prezident Donald Trump bude v stredu diskutovať s katarským premiérom Muhammadom bin Abdarrahmánom Ál Sáním o rokovaniach o prímerí v Pásme Gazy.
Na sieti X o tom informoval izraelský novinár Barak Ravid z portálu Axios, informuje Reuters.
Trump a Ál Sání majú počas spoločnej večere v Bielom dome diskutovať aj o úsilí o obnovení rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom s cieľom dosiahnuť novú jadrovú dohodu, uviedol Ravid s odvolaním na zdroj oboznámený so záležitosťou.
V katarskej Dauhe už od 6. júla prebieha najnovšie kolo nepriamych rokovaní medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Delegácie rokujú o Spojenými štátmi podporovanom návrhu na 60-dňové prímerie, na základe ktorého by malo hnutie prepustiť zvyšných rukojemníkov a izraelské jednotky by sa mali stiahnuť z častí palestínskej enklávy.
Návrh tiež zahŕňa rokovania o ukončení vojny, konštatuje Reuters.
Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff v nedeľu povedal, že je „plný nádeje“, pokiaľ ide o šance na dosiahnutie dohody o prímerí.
Sprostredkovatelia rokovaní medzi Izraelom a Hamasom - Spojené štáty, Katar a Egypt - sa usilujú zabezpečiť dohodu, avšak stanica BBC počas uplynulého víkendu informovala, že tieto nepriame rokovania sa podľa palestínskych predstaviteľov dostávajú na pokraj zlyhania.
Hlavné sporné otázky sa týkajú stiahnutia izraelských jednotiek a spôsobu distribúcie humanitárnej pomoci v palestínskej enkláve.
Súčasná vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023 po tom, čo Hamas 7. októbra zaútočil na Izrael a podľa tamojších predstaviteľov zabil 1200 osôb a uniesol ďalších 250.
Gazské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pri izraelských útokoch dosiaľ zahynulo viac ako 58-tisíc Palestínčanov. Vojna tiež vyvolala krízu hladu a vnútorné vysídlenie celej populácie palestínskej enklávy.
Čoraz častejšie sa v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy objavuje pojem genocída, pričom ho používajú niektoré ľudskoprávne organizácie, právnici a v posledných mesiacoch aj niektorí izraelskí historici.
Izrael akékoľvek obvinenia z genocídy rozhodne odmieta, pričom zdôrazňuje okolnosti svojho vzniku po holokauste počas druhej svetovej vojny.
V tomto roku už v Pásme Gazy bolo takmer dva mesiace v platnosti prímerie, počas ktorého Hamas prepustil 33 izraelských rukojemníkov výmenou za 1800 väznených Palestínčanov.
Izrael však následne obnovil boje, rozšíril svoje vojenské operácie a 11 týždňov úplne blokoval prísun humanitárnej pomoci na toto vojnou zničené palestínske územie.