Hrozba klimatických zmien nie je strašiakom budúcnosti. Odohráva sa práve teraz. Už dnes je v atmosfére toľko oxidu uhličitého ako v nej bolo naposledy pred dvomi až tromi miliónmi rokov v Pliocéne – priemerná globálna teplota vtedy bola o dva až tri stupne Celzia vyššia ako dnes a hladiny oceánov boli vyššie o 20 až 40 metrov. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie a údajov za prvých deväť mesiacov bol rok 2016 najteplejší od doby, kedy vznikajú záznamy. Podľa amerických meteorológov je teplota v Arktíde najvyššia za posledných niekoľko tisíc rokov. Prírodné katastrofy s tým spojené sa netýkajú len prímorských oblastí.
Krajiny sa preto odhodlali k veľkému kroku – znížiť svoje emisie. Rast emisií zapríčiňuje najmä spaľovanie uhlia, ropy a plynu, odlesňovanie, zvyšovanie chovu hospodárskych zvierat, hnojivá obsahujúce dusík či fluórované plyny. Svet chce tlačiť na zníženie emisií Parížskou dohodou, ktorá bola prijatá koncom roka 2015. Jej cieľom je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne dva stupne Celzia.
Predstavitelia zmluvných štátov prezentovali túto dohodu ako riešenie globálnych problémov. Kartami však zamiešali americké voľby, ktoré vyhral Donald Trump. Ten je známy tým, že globálne otepľovanie považuje za falošný poplach a podvod.
Avšak, ak by aj Donald Trump podporoval Parížsku klimatickú dohodu, svet sa globálnemu otepľovaniu nevyhne. A problém bude udržať otepľovanie aj na takej úrovni, aby neprekročila dva stupne Celzia. Podľa ekológa Alexandra Ača pri súčasných záväzkoch jednotlivých štátov narastie teplota približne o tri stupne Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Nie je pritom jasný mechanizmus, ako chcú krajiny sľubované záväzky naplniť a neexistuje finančný postih za neplnenie záväzkov. Ak sa teda záväzky štátov nesprísnia, Parížskou dohodu sa nedosiahne to, k čomu sa štáty zaviazali, hovorí odborník.
Podľa odborníka na klimatickú zmenu Juraja Mesíka by seriózne úsilie o spomalenie globálneho otepľovania znamenalo urobiť veľmi zásadné ekonomické rozhodnutia s hlbokým dopadom na svetovú, a teda aj slovenskú ekonomiku. Napríklad radikálnu a rýchlu elektrifikáciu dopravy, prechod na obnoviteľné zdroje energie, zatepľovanie budov a úspory energie. To sa podľa neho pri slovenských politikoch nestane.
Podobný názor zastáva aj Ač, podľa ktorého okrem zníženia investícii do automobilového priemyslu bude musieť Slovensko zrušiť dotácie ťažby uhlia, tlačiť na zatvorenie uhoľných elektrární a ťažký oceliarsky priemysel. Zvyšovať by sa musel podiel obnoviteľných a nízko-uhlíkových zdrojov na výrobu energie. To by však malo za následok nárast ceny energie.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podporujú Parížsku klimatickú dohodu. Na druhej strane však stále dotuje peniaze na spaľovanie uhlia v Novákoch. Podľa tlačového oddelenia ministerstva životného prostredia je hľadanie riešenia, ktoré by prispeli k efektívnejšej prevádzke uhoľných elektrární, prípadne ťažbe uhlia na Hornej Nitre v kompetencii ministerstva hospodárstva. Naopak, tlačového oddelenei ministerstva hospodárstva uviedlo, že environmentálne aspekty prevádzky elektrárne v Hornej Nitre, má na starosti ministerstvo životného prostredia.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
