Brutálna ruská vojna na Ukrajine trvá už 1 246 dní a svojou dĺžkou sa rýchlo približuje trvaniu takzvanej Veľkej vlasteneckej vojny (1 418 dní) z čias Sovietskeho zväzu, ktorý sa bránil proti invázii nacistického Nemecka. Vyhnanie votrelcov sa stalo symbolom ruskej národnej identity.
„Na jednej strane to ukazuje Putinovu neochotu vzdať sa svojich ambícií voči Ukrajine a ukončiť agresiu, na druhej strane dlhodobá ruská vojenská agresia signalizuje, aký neefektívny je ruský vojnový aparát v situácii, keď čelí motivovanému národu bojujúcemu za svoju slobodu,“ uviedla estónska vojenská rozviedka vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku.
Vďaka húževnatému odporu Ukrajiny sa podľa estónskych spravodajcov vojna pre Rusko stala mimoriadne zdĺhavým a pomalým procesom, ktorý denne stojí milióny rubľov a desiatky životov.
Podľa odhadov sa Rusku od novembra 2023, keď spustilo novú ofenzívu s čerstvými silami, podarilo dobyť necelých 9 200 štvorcových kilometrov ukrajinského územia.
Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany zverejnilo zábery zachytávajúce aktivitu pozemných dronov.
Za toto obdobie však Moskva stratila takmer 700-tisíc vojakov – zranených aj zabitých. Od začiatku invázie vo februári 2022 tak už ruské straty presiahli milión vojakov.
„Inými slovami, na každý dobytý štvorcový kilometer stratilo Rusko vyše 70 mužov, čo je takmer celá rota,“ uvádzajú estónski analytici.
Pre porovnanie, na Karelskom polostrove, kde sa v rokoch 1939 až 1940 odohrali najkrvavejšie bitky Zimnej vojny, boli straty Červenej armády približne 20 vojakov na štvorec.
„Vojenský neúspech zatiaľ nebol pre Putina prekážkou a nezdá sa, že by veľké straty mali výrazný vplyv na jeho rozhodovanie,“ dodáva estónska rozviedka.
Za väčšinu strát môžu drony
Rozviedka zároveň upozorňuje na nové trendy vo vývoji vojny, ktoré by mali západné krajiny zohľadniť pri plánovaní vlastnej obrany.
Kým v prvej fáze vojny, do jesene 2022, boli hlavnou príčinou strát v živej sile aj technike najmä nepriamy delostrelecký oheň, podľa ukrajinských odhadov v súčasnosti takmer 70 percent strát na fronte – na oboch stranách – spôsobujú taktické útočné drony typu FPV.
„Útočné drony sa dnes stali prakticky spotrebným tovarom, ktorého denné využitie môže dosiahnuť niekoľko tisíc kusov. Preto sa tempo ich výroby na oboch stranách výrazne zrýchlilo a už teraz môže dosahovať desiatky, ak nie stovky tisíc dronov mesačne,“ uvádzajú spravodajcovia.
Pre celkový obraz treba pripočítať aj diaľkové kamikadze drony typu Šáhid/Geran, ktoré Rusko vyrába vo veľkom a používa ich pri kombinovaných útokoch na ukrajinské mestá.
Rusi tlačia na húževnatú obranu
Ruské vojenské operácie pokračujú v posledných týždňoch s nezmenenou intenzitou.
Denne prebieha približne 150 útokov pozdĺž celej frontovej línie. Hlavné úsilie ruských pozemných síl sa stále sústreďuje na pokrovský smer, kde dochádza k väčšine útokov.
Podľa estónskych spravodajcov sa dá predpokladať, že sa Rusi pokúsia o obkľúčenie niektorých ukrajinských jednotiek, no zatiaľ sa im to na žiadnom úseku frontu nepodarilo.
Zrejme práve masívne používanie dronov je jedným z dôvodov, prečo je postup ruských síl mimoriadne náročný a sprevádzaný veľkými stratami.
Ruské jednotky sú aktívne aj v Lymansko-Siverskej oblasti, kde sa snažia postúpiť smerom na Slavjansk.
Na juhu sa usilujú získať kontrolu nad ostrovmi v delte rieky Dneper. Na severe sa neúspešne pokúšajú vytvoriť nárazníkové zóny v pohraničných oblastiach Kurskej a Sumskej oblasti.