Izraelský parlament v stredu schválil rezolúciu, v ktorej vyzýva vládu premiéra Benjamina Netanjahua k anexii Západného brehu Jordánu, okupovaného od roku 1967 Izraelom. Podľa serveru The Times of Israel (ToI) výzva nemá žiadne právne účinky, ale môže túto tému dostať do budúcej agendy izraelských poslancov.
Rezolúciu kritizovala Palestínska autonómia, ktorej vedenie na Západnom brehu sídli, či turecká diplomacia, ktorá ju označila za provokáciu podkopávajúcu snahy o mier v regióne. Dnes ju v spoločnom vyhlásení odsúdila desiatka moslimských krajín vrátane Egypta, Saudskej Arábie, Kataru či Spojených arabských emirátov, informovala televízia Al-Arabíja.
Výzvu izraelského parlamentu, ktorú schválilo 71 zo 120 jeho členov, odsúdil aj viceprezident Palestínskej autonómie Husajn Šajch. Podľa neho marí úsilie o mier a stabilitu v oblasti aj vyhliadky na dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Podľa skorších návrhov v mierových rokovaniach, ktoré sú od roku 2014 zamrznuté, mal Západný breh a Pásmo Gazy tvoriť súčasť budúceho palestínskeho štátu.
Izraelský parlament v stredu vyzval v nezáväznej rezolúcii vládu, aby "uplatnila izraelskú suverenitu v Judei, Samárii a údolí Jordánu". Použil tak biblické označenie, ktoré židovskí nacionalisti používajú na Západný breh. Izraelskí poslanci tiež uviedli, že anexia tohto územia posilní štát Izrael a jeho bezpečnosť.
Izrael obsadil Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem spolu s Pásmom Gazy počas šesťdňovej vojny v roku 1967 a odvtedy rozširuje na Západnom brehu židovské osady, hoci je to z hľadiska medzinárodného práva nelegálne. Západný breh, kde žijú skoro tri milióny Palestínčanov a asi pol milióna Židov, rozdelila mierová dohoda z Osla z roku 1993 na tri zóny. Viac ako 60 percent zaberá zóna C, ktorá je plne pod správou Izraela, zóna A je pod správou Palestínčanov a v zóne B je civilná správa v rukách Palestínčanov, ktorí sa ale o bezpečnosť delia s Izraelom.
Za súčasnej Netanjahuovej vlády, ktorá je v úrade od decembra 2022, sa zintenzívnili strety židovských osadníkov s Palestínčanmi na Západnom brehu, k čomu prispeli aj výroky krajne pravicových ministrov. Od začiatku vojny v palestínskom Pásme Gazy, ktorá je odvetou za teroristický útok hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, začala izraelská armáda takmer denne zasahovať na Západnom brehu proti palestínskym radikálom, pri čom ale umierajú aj nevinní civilisti. Tento rok izraelská armáda do týchto razií nasadila po prvýkrát po mnohých rokoch aj tanky a vyhnala z domovov desiatky tisíc Palestínčanov.
Izraelský krajne pravicový minister financií Becalel Smotrič vlani vyhlásil, že tento rok bude rokom, keď Izrael presadí suverenitu nad celým Západným brehom. Rovnako sa dlhodobo vyjadruje aj minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir, ktorý otvorene hovorí aj o možnom návrate židovských osadníkov do Pásma Gazy.