Írska republikánska armáda (IRA), ktorá vznikla v roku 1919 ako polovojenská organizácia, bojovala od svojho založenia proti britskej nadvláde a za nezávislú republiku v rámci zjednoteného Írska. Len v rokoch 1966 až 1998, kedy boli konflikty najostrejšie, si vyžiadali približne 3600 obetí. Po desaťročiach násilia a krviprelievania IRA napokon oznámila, že oficiálne nariadila ukončenie svojej ozbrojenej kampane proti britskej nadvláde v Severnom Írsku. Od tohto vyhlásenia uplynie v pondelok 28. júla 20 rokov.
Po podpísaní britsko-írskej zmluvy (známej aj ako anglicko-írska zmluva) 6. decembra 1921 sa „smaragdový ostrov“ rozdelil. V súlade s literou tohto dokumentu vytvorilo 26 grófstiev Írsky slobodný štát ako domínium v rámci Britského impéria a ostatných šesť grófstiev ležiacich na severovýchode ostrova vytvorilo Severné Írsko (Ulster), ktoré zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva. S týmto rozdelením ale väčšina členov IRA nesúhlasila a organizácia sa rozdelila na dve frakcie - podporovateľov a odporcov zmluvy.
Napriek tomu, že v 30. rokoch 20. storočia bola IRA vyhlásená za nelegálnu organizáciu a jej členom hrozilo väzenie, pokračovala v nábore do svojich radov. Vytvorenie jednotnej Írskej republiky so všetkými 32 grófstvami zostával jej prioritou. Zameriavala sa na bombové útoky, atentáty, únosy, vydieranie a lúpeže.
Počas druhej svetovej vojny dokonca nadviazala kontakty s nacistickým Nemeckom a navrhla mu spoločnú inváziu do Severného Írska, išlo o plán Kathleen. V rokoch 1942 až 1944 dobrovoľníci tejto organizácie vykonali v Severnom Írsku desiatky sabotážnych a bombových útokov. Touto, tzv. Severnou kampaňou však IRA nedosiahla nič iné, len odcudzenie verejnosti tým, že sa spojila s nacistami.
Koncom 60. rokov 20. storočia sa aktivity IRA ešte viac zintenzívnili a trvali až do roku 1998, keď zapísali jednu z najkrvavejších kapitol v dejinách Severného Írska. Pri rôznych násilných činoch prišlo v tomto období o život približne 3600 ľudí a desaťtisíce ďalších utrpelo zranenia.
Napätie medzi írskymi probritskými protestantmi a katolíckymi nacionalistami vyvrcholilo 30. januára 1972 Krvavou nedeľou v severoírskom meste Londonderry. Priniesla smrť 14 demonštrantom, ktorí protestovali proti porušovaniu ľudských práv. Jednu z najtragickejších kapitol konfliktu v Severnom Írsku však predstavujú teroristické útoky, ku ktorým došlo v Birminghame 21. novembra 1974. Pri výbuchoch bômb v dvoch puboch zahynulo 21 ľudí a viac ako 200 bolo zranených.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa uskutočnili rokovania medzi severoírskymi politickými stranami a vládami Spojeného kráľovstva a Írska. Rozhovory vyústili 10. apríla 1998 do podpísania Veľkonočnej dohody, ktorá ukončila dlhoročný konflikt a sektárske násilie v Severnom Írsku, hoci sporadické násilie pokračuje.
Muselo ale prejsť ešte sedem rokov, pokiaľ Írska republikánska armáda vydala 28. júla 2005 vyhlásenie, v ktorom oznámila, že oficiálne nariadila ukončenie svojej ozbrojenej kampane proti britskej nadvláde v Severnom Írsku a tiež prisľúbila obnovenie odzbrojenia. Koniec ozbrojených aktivít IRA začal platiť 28. júla 2005 o 16.00 h miestneho času.
Tento krok sa označoval za historický pre Írsku republikánsku armádu, pretože svojho času považovala IRA odovzdanie zbraní za kapituláciu. Súčasne sa vnímal ako kľúčový krok smerom k trvalému politickému riešeniu situácie v Severnom Írsku.
Avšak jednou z mála aktívnych militantných skupín, ktoré naďalej vystupujú proti mierovej dohode Severného Írska z roku 1998 je Nová IRA. Nesie zodpovednosť za niektoré zo sporadických útokov, ktoré sa po podpísaní dohody odohrali. Je medzi nimi napríklad aj vražda novinárky Lyry McKeeovej z roku 2019.