Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin (11. novembra 2017). FOTO: Reuters
StoryEditor

Berieme na vedomie, reaguje Kremeľ na Trumpove výroky o skrátení ultimáta

29.07.2025, 13:10
Autor:
ČTKČTK

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že sa chce vyhnúť hodnoteniu Trumpových výrokov, a tiež poukázal na spomalenie normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

Kremeľ vzal na vedomie výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, že z 50 na desať až 12 dní skráti lehotu, ktorú dal predtým Rusku na nájdenie dohody o ukončení vojny proti Ukrajine, a to pod hrozbou sankcií proti Moskve a proti odberateľom ruských surovín.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes novinárom povedal, že sa chce vyhnúť hodnoteniu Trumpových výrokov, a tiež poukázal na spomalenie normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

"Vzali sme na vedomie vyhlásenie prezidenta Trumpa. Pokračuje špeciálna vojenská operácia a my naďalej zostávame oddaní mierovému procesu urovnania konfliktu okolo Ukrajiny a zaistenia našich záujmov počas tohto urovnania, "povedal Peskov podľa agentúry Interfax.

image

Trump skrátil ultimátum Putinovi na 10 až 12 dní. Potom udrie 100-percentnými clami

"Chcel by som sa vyhnúť nejakému hodnoteniu. Opakujem, že vyhlásenia prezidenta Trumpa sme vzali na vedomie, "odpovedal na otázku ohľadom Trumpovho výroku, že už nemá záujem ďalej hovoriť s prezidentom Vladimirom Putinom.

Schôdzka oboch prezidentov nie je podľa hovorcu Kremľa na programe a neplánuje sa. Peskov tiež pripustil, že sa proces normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom spomalil a prešľapuje na mieste: na pokrok sú potrebné podnety z oboch strán, povedal Peskov.

"Stanovím novú lehotu, odo dneška asi desať alebo 12 dní," povedal Trump v pondelok na otázku novinárov. "Nie je dôvod čakať... my jednoducho nevidíme žiadny pokrok," dodal. Zároveň spomenul aj zavedenie sekundárnych sankcií, ak Moskva neuzavrie dohodu o mieri.

image

Medvedev varuje pred vojnou s USA, Trumpove ultimáta podľa neho eskalujú konflikt

Za špeciálnu vojenskú operáciu Moskva označuje vojnu proti Ukrajine, ktorú rozpútal Putin vo februári 2022 svojím rozkazom k vpádu do susednej krajiny. Najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny si už podľa rôznych zdrojov vyžiadal stovky tisíc mŕtvych medzi vojakmi na oboch stranách.

Zahynuli tiež tisíce civilistov, vrátane žien a detí, v drvivej väčšine ide o Ukrajincov.

Rusko podľa odhadov okupuje asi pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu, ktorý anektovalo na jar 2014. Nepodarilo sa mu ale zvrhnúť prozápadnú vládu v Kyjeve a zlomiť odpor Ukrajiny, ktorá sa za podpory Západu štvrtým rokom bráni ruskej agresii.

01 - Modified: 2026-01-09 19:28:28 - Feat.: - Title: Vojna na Ukrajine má mnoho dôvodov vrátane rozširovania NATO, vyhlásil Turek v Kyjeve 02 - Modified: 2026-01-09 18:21:09 - Feat.: - Title: Ruská vojnová loď sa pripojila k čínskym a iránskym lodiam na cvičeniach pri Juhoafrickej republike 03 - Modified: 2026-01-09 16:17:10 - Feat.: - Title: Rusi zaútočili na dve nákladné lode v Čiernom mori, hlási Kyjev 04 - Modified: 2026-01-09 15:40:07 - Feat.: - Title: Polovica bytových domov v Kyjeve je bez tepla. Kličko odporučil ľuďom, aby odišli z mesta 05 - Modified: 2026-01-09 15:05:27 - Feat.: - Title: Bývalý šéf diplomacie Wlachovský: Tlak na Európu sa v minulom roku dramaticky zvýšil. Zo západu aj z východu
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
09. január 2026 21:05