Spojené štáty musia pred novým rokovaním o iránskom jadrovom programe súhlasiť s odškodnením za útok na Irán z konca júna, povedal denníku Financial Times (FT) šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí. Dodal, že cesta k vyjednávaniu sa zúžila a stanovil ďalšie podmienky, za ktorých je Teherán ochotný znova sa stretnúť s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa.
"Mali by vysvetliť, prečo na nás zaútočili uprostred... rokovaní, a musia zabezpečiť, aby sa to (pri budúcich rozhovoroch) neopakovalo. Musí tiež nahradiť škody, ktoré spôsobili," povedal Arakčí.
Izrael 13. júna rozsiahlym leteckým úderom zaútočil na iránsku jadrovú a vojenskú infraštruktúru a ďalšie objekty. Deklarovaným cieľom úderov bolo zničenie iránskeho jadrového a raketového programu. Do konfliktu sa leteckými údermi na tri jadrové zariadenia jednorazovo zapojili aj Spojené štáty. V noci na 24. júna oznámil Trump prímerie medzi Izraelom a Iránom, ktoré je dodržiavané.
Arákčí, ktorý je hlavným iránskym vyjednávačom v jadrových rokovaniach, je od amerických útokov na Irán v kontakte s americkým splnomocnencom pre Blízky východ Steveom Witkoffom. V správach Witkoffovi zdôraznil, že teraz je potrebné nájsť "obojstranne výhodné riešenie", ak majú rokovania o jadrovom programe pokračovať.
"Potrebujeme skutočné dôkazy z ich strany na obnovenie dôvery," povedal o ďalších rokovaniach so Spojenými štátmi iránsky minister. To zahŕňa napríklad finančné odškodnenie, ale detaily neuviedol.
Washington na konci júna zaútočil na hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu v Natanze a vo Fordo. Teherán dlhodobo popiera ambíciu získať jadrové zbrane a tvrdí, že jeho jadrový program slúži iba na mierové účely. Tretí jadrový komplex sa nachádza v Isfaháne. Podľa Arákčiho ho Američania zasiahli tiež. Je to prvýkrát, čo Teherán túto informáciu potvrdil, píšu FT.
"Nálady proti vyjednávaniu sú veľmi vysoké," uviedol ďalej Arakčí. "Ľudia mi hovoria: ‘Nestrácajte už svoj čas, nenechajte sa od nich podviesť...Ak prídu na rokovania, je to len zásterka pre ich ďalšie zámery."
V roku 2015 Irán podpísal so svetovými mocnosťami - USA, Čínou, Ruskom, Nemeckom, Francúzskom a Britániou - dohodu nazvanú Spoločný všeobecný akčný plán (JCPOA). Tá miernila sankcie voči Iránu a umožňovala mu obohacovať urán maximálne na 3,67 percenta. Trump od nej ale počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil. Rokovania o obnovení dohody odvtedy stagnujú, situácia sa obzvlášť vyostrila po izraelských a amerických útokoch.
"Môžeme konať, oni (USA) môžu predložiť svoje argumenty a my predložíme svoje vlastné," uviedol s tým, že ale Teherán nepristúpi na podmienku nulového obohacovania uránu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v minulosti opakovane uviedla, že Irán obohacuje urán na úroveň, ktorá ho približuje možnej výrobe jadrovej zbrane.