Najmenej dvaja ľudia dnes zomreli pri nových stretoch v juhosýrskej provincii Suvajda, uviedla podľa agentúry AFP Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR). V tejto oblasti obývanej prevažne drúzskou menšinou bolo pred dvoma týždňami vyhlásené prímerie, ktoré ukončilo boje so stovkami obetí.
Jeden člen vládnych bezpečnostných zložiek zomrel a ďalších sedem bolo zranených pri stretoch s miestnymi frakciami na západe provincie Suvajda, uviedla SOHR. Druhou obeťou je podľa nej ozbrojenec z miestnych skupín.
SOHR už v sobotu informovala o ďalších stretoch ozbrojencov z beduínskych kmeňov a drúzskych milícií. Nepriateľstvo medzi týmito skupinami sa v polovici minulého mesiaca znovu vyhrotilo a vedenie krajiny do oblasti poslalo vládne jednotky. Ich členovia podľa SOHR stránia sunnitským beduínskym kmeňom. Do konfliktu sa letecky zapojila aj izraelská armáda, ktorá to zdôvodnila snahou chrániť menšinových drúzov a ktorá ostreľovala aj vládnu budovu v Damasku; podľa niektorých zdrojov išlo o ministerstvo obrany.
Po týždni júlových bojov v provincii Suvajda, ktoré podľa SOHR stáli životy viac ako 1100 ľudí, väčšinou z radov drúzov, oznámil sýrsky prezident Ahmad Šara v oblasti prímeria a vyslal tam jednotky vnútornej bezpečnosti. Tie majú podľa neho chrániť civilistov a ukončiť chaos vyvolaný sektárskym násilím.
Drúzovia sú náboženská menšina, ktorá má korene v šiitskom smere islamu a žije najmä v Sýrii, kde tvoria asi tri percentá populácie, a tiež v Libanone či Izraeli. Drúzovia v Izraeli sú lojálni vláde, ktorá sa označuje za ich ochrancov podľa BBC aj preto, že drúzovia slúžia v izraelskej armáde. V Izraeli a na ním okupovaných Golanských výšinách žije okolo 152-tisíc drúzov.
Strety v provincii Suvajda sú ďalším testom pre vládu dočasného prezidenta Šaru po vlne násilia proti príslušníkom alavitskej menšiny v pobrežných regiónoch, kde začiatkom marca zomrelo asi 1500 ľudí. Podľa Šary boli násilnosti voči alavitom dôsledkom útokov ozbrojencov na bezpečnostné zložky nového sýrskeho vedenia. Alaviti sú náboženská menšina, ktorá má korene v šiitskej vetve islamu a patril k nej aj bývalý prezident Bašár Asad.
Asada zvrhlo vlani 8. decembra Šarovo sunnitské zoskupenie Haját Tahrír aš-Šám (HTS), ktorému sa počas necelých dvoch týždňov podarilo to, o čo sa rôzne ďalšie povstalecké skupiny snažili počas občianskej vojny od roku 2011.
Šara, ktorý mal pred rokmi väzby aj na teroristickú sieť al-Kájda, ako líder krajiny sľubuje rovnaké práva pre všetky náboženské a etnické menšiny v krajine. Minulý týždeň vláda oznámila, že má v pláne v septembri usporiadať v Sýrii parlamentné voľby.