Hoci sa Islandu americký prezident Donald Trump – zatiaľ – nevyhrážal, tamojší občania dôvody na mierne obavy majú. Ako jediní v NATO nemajú vlastnú armádu, a tak im obranu pred prípadným vonkajším nepriateľom poskytujú práve Spojené štáty.
Nervozitu zvyšujú aj neustále Trumpove hrozby o obchodnej vojne voči Európskej únii, ktorá je spolu s USA najvýznamnejším obchodným partnerom Islandu.
Členstvo v Únii
Reykjavík by bol rád, ak by ho Brusel do príslušných obchodných debát zahrnul. K tomu by však musel byť štandardným členom Únie.
Keď Island pred necelými dvoma týždňami navštívila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, obe strany uzavreli dohodu o ochrane kritickej infraštruktúry, ako sú napríklad podmorské káble, a začali rokovať o novej dohode v oblasti bezpečnosti a obrany.
Dohodnuté partnerstvo by umožnilo Islandu užšie spolupracovať s EÚ v boji proti kybernetickým a hybridným hrozbám. Dokončené by malo byť koncom tohto roka a obzvlášť Island o toto partnerstvo veľmi stojí, pretože vidí, ako sa v jeho regióne čoraz viac angažuje nielen Rusko, ale aj Čína.
Šéfka Komisie Reykjavíku tiež prisľúbila preskúmanie vzájomných obchodných vzťahov a potenciálne aj aktualizáciu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
