Islandská premiérka Kristrún Frostadóttir s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. FOTO: Profimedia

Rozrastie sa EÚ o nového člena? Jedna západoeurópska krajina to zvažuje, Brusel už v zákulisí potichu koná

V Arktíde sa viac a viac rozťahujú Rusi s Číňanmi, americký prezident Donald Trump sa zasa ešte nedávno vyhrážal Grónsku, že ho anektuje, a nielen Európe komplikuje život náhodne uvalenými a zase odvolanými clami.
Island má skrátka mnoho dôvodov, prečo cíti, že by naďalej nemal zostávať sám.
A pomaly začína rozmýšľať, že by si znova podal prihlášku do Európskej únie. Tá by napokon rozhodne nebola proti.

Hoci sa Islandu americký prezident Donald Trump – zatiaľ – nevyhrážal, tamojší občania dôvody na mierne obavy majú. Ako jediní v NATO nemajú vlastnú armádu, a tak im obranu pred prípadným vonkajším nepriateľom poskytujú práve Spojené štáty.

Prečo by Island mohol vstúpiť do EÚ?

Nervozitu zvyšujú aj neustále Trumpove hrozby o obchodnej vojne voči Európskej únii, ktorá je spolu s USA najvýznamnejším obchodným partnerom Islandu.

Členstvo v Únii

Reykjavík by bol rád, ak by ho Brusel do príslušných obchodných debát zahrnul. K tomu by však musel byť štandardným členom Únie.

Keď Island pred necelými dvoma týždňami navštívila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, obe strany uzavreli dohodu o ochrane kritickej infraštruktúry, ako sú napríklad podmorské káble, a začali rokovať o novej dohode v oblasti bezpečnosti a obrany.

Dohodnuté partnerstvo by umožnilo Islandu užšie spolupracovať s EÚ v boji proti kybernetickým a hybridným hrozbám. Dokončené by malo byť koncom tohto roka a obzvlášť Island o toto partnerstvo veľmi stojí, pretože vidí, ako sa v jeho regióne čoraz viac angažuje nielen Rusko, ale aj Čína.

Šéfka Komisie Reykjavíku tiež prisľúbila preskúmanie vzájomných obchodných vzťahov a potenciálne aj aktualizáciu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.