Rusko sa už necíti byť viazané moratóriom na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Podľa agentúry TASS to dnes uviedlo ruské ministerstvo zahraničia.
Poukázalo pritom na kroky Západu, ktoré podľa neho ohrozujú Rusko. Spojené štáty od príslušného dohovoru odstúpili v roku 2019, ale Moskva tvrdila, že jej podmienky naďalej dodržiava.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov už na konci minulého roka varoval, že Moskva bude musieť upustiť od svojho moratória na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu.
Obvinil pritom Spojené štáty, že začali po svete tieto zbrane rozmiestňovať. Poukázal tak na údajné "destabilizujúce kroky" zo strany USA a NATO v strategickej oblasti.
"Keďže situácia sa vyvíja smerom k reálnemu rozmiestňovaniu amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe a ázijsko-pacifickom regióne, ruské ministerstvo zahraničia konštatuje, že podmienky pre zachovanie jednostranného moratória na rozmiestnenie podobných zbraní pominuli," uviedlo ministerstvo vo svojom dnešnom vyhlásení.
Kroky Západu podľa ruskej diplomacie vedú k hromadeniu destabilizujúcich raketových schopností v regiónoch susediacich s Ruskom, čo vytvára priamu hrozbu.
Rozhodnutie o parametroch následných opatrení plánuje ruské vedenie urobiť na základe analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných rakiet stredného a kratšieho doletu.
"Rozhodnutie o konkrétnych parametroch odvetných opatrení urobí ruské vedenie na základe medzirezortnej analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných pozemných rakiet INF, ako aj celkového vývoja situácie v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stability," uviedlo ministerstvo.
V roku 1987 vtedajší prezident Spojených štátov Ronald Reagan a sovietsky vodca Michail Gorbačov podpísali zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF).
Dohovor signatárom zakazoval výrobu, skúšky a rozmiestňovanie pozemných rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Obmedzenia sa týkali aj odpaľovacích zariadení.
V roku 2019 USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od zmluvy odstúpili, ako dôvod uviedli porušovanie záväzkov zo strany Ruska. Moskva obvinenia odmietla, a následne potvrdila zánik dohovoru.
Moskva zároveň tvrdila, že podmienky naďalej dodržiava na základe jednostranného moratória.
Medzi rakety stredného doletu patrí napríklad ruský Orešnik. Ide o novú zbraň so šiestimi hlavicami, ktorá môže dosahovať rýchlosť vyše 13-tisíc kilometrov za hodinu a možno ju len ťažko zachytiť bežnými radarmi.
Rusko ju prvýkrát použilo vlani pri útoku na Dnipre. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy uviedol, že tak Rusko urobilo v reakcii na údery ukrajinskej armády na ruské územie americkými a britskými strelami. Šéf Kremľa minulý týždeň ohlásil spustenie sériovej výroby orešnikov.