Vráťme sa o osem rokov do minulosti. Severná Kórea prvýkrát úspešne otestovala vodíkovú bombu a ukazuje novú medzikontinentálnu strelu Hwasong-14, schopnú doletieť až do New Yorku. Donald Trump, ktorý sa práve zabýval v Bielom dome, nadáva Kim Čong-unovi do „rakeťákov“ a bije sa do pŕs, že Severná Kórea okúsi „oheň a zlobu, aké svet ešte nevidel“.
Lenže potom prichádza veľké zmiernenie, v júni 2018 sa Trump a Kim osobne stretávajú v Singapure. Severokórejskému vodcovi stačilo urobiť pár gest dobrej vôle a Trump ho vyslobodil z dlhoročnej izolácie. Podpíšu spoločné memorandum o denuklearizácii Kórejského polostrova, do Ameriky sa vrátia ostatky vojakov padlých v päťdesiatych rokoch, Kim nechá demontovať jedno odpaľovacie zariadenie... a to je asi tak všetko.
Scenár ako pri Kimovi
Nasledujúci summit v Hanoji skrachuje, pretože KĽDR trvá na zrušení všetkých amerických sankcií. Trump si ešte na Twitteri vyprosí schôdzku uprostred demilitarizovanej zóny, ale tým pytačky končia. Sen o veľkom deale s Kimom sa rozplýva. Je jasné, že KĽDR sa atómových bômb nikdy nevzdá a o chvíľu už zase testuje rakety.
S istou mierou generalizácie sa dá konštatovať, že vo veľmi podobnej situácii ako Kim Čong-un je dnes Vladimir Putin. Aj jeho krajina sa ocitla v západnej kliat...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
