Tisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc mesta Messina na talianskom ostrove Sicília na protest proti plánom vlády postaviť za približne 13,5 miliardy eur most, ktorý má spájať taliansku pevninu so Sicíliou.
Demonštranti vyjadrovali obavy v súvislosti s veľkosťou projektu, hrozbou možných zemetrasení v oblasti, vplyvmi mosta na životné prostredie či možným zapojením sa mafie do projektu. Napísala o tom agentúra AP.
Obrovský projekt
O myšlienke spojiť Sicíliu s talianskou pevninou sa v krajine hovorí už desiatky rokov, avšak úrady ku konkrétnym návrhom pre rôzne obavy nepristúpili. Vládna komisia pre strategické investície však tento týždeň projekt schválila.
Minister dopravy Matteo Salvini, ktorý je hlavným politickým zástancom projektu, ho nazval „najväčším infraštruktúrnym projektom na Západe“.
Podľa neho most pomôže vytvoriť až 120-tisíc pracovných miest v tejto pomerne chudobnej časti Talianska. Vláda tu plánuje investovať popri výstavbe mosta aj do ďalšej infraštruktúry. Salvini tiež zdôrazňuje, že vláda bude klásť dôraz na to, aby sa do projektu nezapojila mafia.
„Nedotýkať sa Messinského prielivu!“ skandovali demonštranti v Messine. Organizátori odhadli účasť na približne 10-tisíc ľudí.
Agentúra AP informovala, že predbežné práce by sa mohli začať už počas tohto leta a stavebné práce budúci rok.
Obranné výdavky
Most bol navrhnutý s dvoma železničnými koľajami uprostred a tromi jazdnými pruhmi na oboch stranách. Dve mostné veže budú vysoké 400 metrov a visuté rozpätie mosta bude až 3,3 kilometra.
Pokusov o vybudovanie mosta spájajúceho taliansku pevninu so Sicíliou bolo už niekoľko a prvé plány na takúto výstavbu boli vypracované už pred viac ako 50 rokmi. Predchádzajúci projekt v roku 2013 zrušili v rámci úsilia o zníženie štátnych výdavkov a verejného dlhu.
Talianska vláda na konci júna oznámila, že sa bude snažiť presadiť, aby bola táto výstavba zaradená do obranných výdavkov. Náklady na stavbu by sa tak mohli zarátať do záväzku minúť päť percent HDP na obranné výdavky ročne, na čom sa lídri členských štátov NATO dohodli na júnovom summite v holandskom Haagu.
Z piatich percent celkových výdavkov do obrany môžu členské štáty minúť 1,5 percenta na iné projekty spojené s obranou vrátane infraštruktúrnych.