Maďarsko od 1. júla už po siedmykrát zastáva funkciu predsedajúcej krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), avšak diplomatické vzťahy v rámci tohto zoskupenia medzi Českom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom sú momentálne na bode mrazu kvôli rozdielnym postojom k rusko-ukrajinskej vojne.
Konštatoval to v pondelok portál atv.hu, pre ktorý sa zahraničnopolitickí experti vyjadrili v tom zmysle, že za nefunkčnosť V4 nesie zodpovednosť maďarská vláda.
Najťažšie obdobie
Do 1. júla zastávalo ročné predsedníctvo vo V4 Poľsko. Premiéri tohto zoskupenia sa naposledy stretli v Prahe 27. februára v obzvlášť napätej atmosfére. Maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho slovenského kolegu Roberta Fica očakávali v českej metropole protestujúci kvôli ich proruskej politike.
Odvtedy sa nekonalo žiadne významnejšie stretnutie na úrovni premiérov. Veľkou otázkou je, či sa maďarskému predsedníctvu, ktoré sa začalo 1. júla, podarí vôbec zvolať samit, píše atv.hu.
Geopolitický expert István Lóránd Szakáli pre portál uviedol, že vyšehradská spolupráca, ktorá vznikla v roku 1991, zažíva najťažšie obdobie od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny.
„Maďarsko-poľský vzťah bol vždy rozhodujúci v rámci spolupráce V4 a tento vzťah k vojne a otázke pomoci Ukrajine zaťažoval predovšetkým maďarsko-poľské bilaterálne vzťahy, čo malo vplyv aj na spoluprácu V4,“ konštatoval.
V súčasnosti sú Orbán a Fico na rovnakej platforme, pokiaľ ide o vojnu v susednej krajine, zatiaľ čo český a poľský premiér Petr Fiala a Donald Tusk zastávajú opačný postoj.
V stave umierania
Podľa nezávislého poslanca Európskej únie Istvána Ujhelyiho v aktuálnej situácii v rámci V4 nemá maďarské predsedníctvo veľkú perspektívu.
„Orbán potreboval všetku spoluprácu, ktorá presahuje naše hranice, aby presadil svoj vlastný neliberálny a protieurópsky, alebo dokonca proruský postoj. V tejto skupine to nemôže urobiť,“ povedal Ujhelyi, podľa ktorého okrem slovenského premiéra Fica premiéri ostatných dvoch krajín a celé ich politické elity presadzujú politiku, ktorá je maximálne probruselská, proeurópska a je namierená proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
„V4 je prakticky od roku 2022 v stave umierania,“ povedal zahraničný analytik István Szent-Iványi, ktorý napriek tomu považuje V4 za jednu z „najdôležitejších inovácií“ v maďarskej zahraničnej politike, a preto sa domnieva, že by bolo dôležité ju oživiť. Aby sa tak stalo, musela by nastať zmena na maďarskej vnútropolitickej alebo medzinárodnej politickej scéne.
„Ak by strany dosiahli trvalé prímerie, ktoré by akceptovala aj Ukrajina, čo je to dôležité pre české aj poľské vedenie, teda nie nejaké vynútení prímerie, to by mohlo zmeniť situáciu. Hlavným bodom sporu je totiž rusko-ukrajinská vojna. Ak v tejto otázke dôjde k rozhodujúcemu obratu, mohlo by to zlepšiť šance V4 na prežitie.“ spresnil Szent-Iványi.
„Na jeseň budú v Českej republike voľby a Orbán dúfa v populistický obrat. V4 nemá bez Poliakov budúcnosť,“ dodal zahraničnopolitický expert.
Vyšehradská skupina je neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín — Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Založená bola 15. februára 1991 ešte ako Vyšehradská trojka podpisom deklarácie o spolupráci v maďarskom meste Vyšehrad. Po rozdelení Česko-Slovenska sa zmenilo na Vyšehradskú štvorku.