Arménsko a Azerbajdžan v pondelok zverejnili text mierovej dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi, ktorou sa zaväzujú rešpektovať vzájomnú územnú celistvosť a oficiálne ukončiť viac ako tri desaťročia trvajúci konflikt. Informujú o tom agentúry Reuters a TASS.
Dohodu podpísali v piatok v Bielom dome arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
V pondelok zverejnili ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín jej text, v ktorom sa uvádza, že Jerevan a Baku sa vzdajú všetkých územných nárokov voči sebe navzájom, zdržia sa použitia sily a budú rešpektovať medzinárodné právo.
Jerevan a Baku sa v dohode zaviazali, že „nebudú podnikať, podporovať ani sa zúčastňovať na žiadnych nepriateľských akciách proti sebe navzájom v diplomatickej, informačnej a inej sfére, ktoré sú v rozpore s touto dohodou, a s týmto účelom budú pravidelne viesť konzultácie“.
Krajiny tiež podľa zverejneného textu odsudzujú všetky prejavy separatizmu i terorizmu a budú proti nim bojovať v rámci svojej jurisdikcie.
Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tejto dohody sa strany zaväzujú stiahnuť, zrušiť alebo inak vyriešiť všetky medzinárodné nároky, sťažnosti, odvolania, námietky, žaloby a spory, ktoré boli podané pred podpisom dohody, a zároveň nebudú iniciovať nové takéto nároky či sa akokoľvek podieľať na sťažnostiach alebo žalobách podaných tretími stranami proti druhej strane.
Strany majú tiež v záujme zriadiť spoločnú komisiu na implementáciu ustanovení mierovej dohody.
„Táto dohoda je pevný základ na vytvorenie spoľahlivého a trvalého mieru, výsledok dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorá odráža vyvážené záujmy oboch krajín,“ napísal Pašinjan na sociálnej sieti Facebook.
Po rozpade Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan niekoľko vojenských konfliktov o sporný región Náhorný Karabach, ktorý obývali prevažne Arméni.
Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane, no po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 prišli o kontrolu nad týmto územím, čo viedlo k masovému odchodu etnických Arménov z Náhorného Karabachu.
Súčasťou mierovej dohody sprostredkovanej USA je aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradným právom na výstavbu koridoru budú disponovať Spojené štáty.
Mierovú dohodu privítali predstavitelia Severoatlantickej aliancie, Európskej únie, šéf britskej diplomacie David Lammy či iránske ministerstvo zahraničných vecí.