Šesť bývalých severokórejských vojakov a špiónov, z ktorých väčšina má viac ako 90 rokov a ktorí boli desiatky rokov väznení v Južnej Kórei, požiadalo o repatriáciu. S odvolaním sa na úradníkov o tom dnes napísala agentúra Jonhap. Ide o osoby, ktoré sa nechceli zriecť vernosti KĽDR. V krajine ich bolo celkovo 110, z ktorých sa 63 vrátilo domov pred štvrťstoročím a 41 zomrelo.
Žiadosť o návrat do KĽDR juhokórejskému ministerstvu pre zjednotenie nedávno podali 95-ročný An Hak-sop, 94-ročná Pak Sun-ča, 96-ročný Jang Won-čin, 91-ročný Jang Hui-čchol, 91-ročný Kim Jong-sik a 80-ročný I Kwang-kun. Patrilo k nim aj 41 ďalších, ktorí sa tiež túžili vrátiť domov, ale už zomreli, uviedol web Hankjoreh.
Dekády vo väzení
Ide o takzvaných nekonvertovaných, ktorí boli v Južnej Kórei zatknutí pred a po kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1953. V krajine si odsedeli desiatky rokov preto, lebo odmietli zavrhnúť svoje socialistické presvedčenie v čase, keď Južnú Kóreu stále ohrozovala komunistická ideológia.
Na tlačovej konferencii vystúpila občianska skupina, ktorá presadzuje Anovu repatriáciu. Zdôvodnila to tým, že by mal byť poslaný domov na základe Ženevských dohovorov, ktoré nariaďujú humanitárne zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.
Sám An uviedol, že v stredu dopoludnia prekročí medzikórejskú demilitarizovanú zónu pri dedine Pchanmundžom, kvôli čomu požiadal vládu a Veliteľstvo OSN o vybavenie formalít a oznámenie prevozu Pchjongjangu. An sa podľa webu chce vrátiť, aby mohol byť "pochovaný vedľa svojich súdruhov". UNC dohliada na dodržiavanie pokoja zbraní medzi oboma Kóreami.
Repatriácia do KĽDR
Vládny úradník citovaný agentúrou Jonhap uviedol, že kabinet si je týchto požiadaviek vedomý, ale že doteraz nebolo rozhodnuté, či KĽDR o repatriáciu požiada. Úradník z ministerstva pre zjednotenie potom uviedol, že Anov návrat do vlasti bude ťažký, pretože sa predtým musia vybaviť všetky postupy, ale že vláda žiadosť posúdi. Podľa webu však rozhodnutie závisí od Pchjongjangu, ktorý na juhokórejské návrhy na repatriácie nereaguje.
Úrady tento rok 27. mája a predtým 7. marca zadržali plavidlá so štyrmi, respektíve dvoma Severokórejčanmi, ktorí vyjadrili želanie vrátiť sa do vlasti. Južná Kórea ich 9. júla repatriovala, na čo jej severný sused oficiálne nereagoval, jeho hliadková loď však čakala na odovzdávacom mieste.
Obe Kórey sú od ukončenia vojny v roku 1953 de facto vo vojnovom stave, pretože ich konflikt sa skončil len prímerím, nie podpisom mierovej zmluvy. Južná Kórea v atmosfére zmierenia medzi oboma Kóreami na konci roka 2000, za vlády exprezidenta Kim Te-džunga, repatriovala 63 nekonvertovaných. K žiadnej ďalšej repatriácii odvtedy už však nedošlo.