Bosnianska Republika srbská (RS), ktorej prezident Milorad Dodik ignoruje zákaz zastávania úradu, usporiada 25. októbra referendum o rozsudku federálneho súdu v jeho prípade. Zo 65 prítomných poslancov parlamentu RS hlasovalo za 50, opozícia odmietla hlasovať, informuje agentúra AFP.
V piatok odhlasované referendum má mať na hlasovacom lístku otázku: „Prijímate rozhodnutia nezvoleného cudzinca (medzinárodného vyslanca Christiana Schmidta) a protiústavný verdikt súdu Bosny a Hercegoviny proti prezidentovi RS, ako aj rozhodnutie bosnianskej volebnej komisie o zrušení mandátu prezidenta RS Milorada Dodika?“
66-ročný Dodik očakáva, že srbské obyvateľstvo RS bude masívne hlasovať „nie“ a pohrozil, že následne usporiada referendum o nezávislosti RS.
Vo februári ho federálny súd odsúdil za podkopávanie fungovania krajiny ignorovaním rozhodnutí medzinárodného vyslanca presadzujúceho Daytonskú mierovú dohodu. Dodik sa vyhol ročnému trestu odňatia slobody zaplatením pokuty 19-tisíc eur. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie, že bol odvolaný z funkcie prezidenta RS a nesmie šesť rokov zastávať politickú funkciu. Srbský líder je preto pripravený blokovať voľby v RS.
Opozícia odmietla v jeho prípade hlasovať. „Nebudem vám prekážať... ale kráčate po mínovom poli,“ varoval Nebojsa Vukanović, ostrý kritik Dodika.
Nacionalistický líder bosnianskych Srbov je pri moci od roku 2006. Zo zodpovednosti za svoje odvolanie obviňuje Christiana Schmidta, vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v BaH.
Vzhľadom na federálny zákaz pre Dodika zastávať úrad sa očakáva, že volebná komisia vyhlási predčasné voľby prezidenta RS, ktoré sa musia konať do 90 dní.
V RS v pondelok odstúpil regionálny premiér Radovan Viškovič, čo spustilo rekonštrukciu vlády. Odchádzajúci premiér na pondelkovej tlačovej konferencii v hlavnom meste Banja Luka nevysvetlil dôvod rezignácie.
Viškovič bol spolu s Dodikom obvinený z podkopávania ústavného poriadku BaH po tom, čo parlament RS hlasoval za zákaz pôsobenia federálnej polície a súdnictva v srbskej entite. Obaja boli tiež sankcionovaní Spojenými štátmi za ohrozovanie Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 a podkopávanie suverenity Bosny a Hercegoviny.
BaH je rozdelená medzi srbské a bosniansko-chorvátske regionálne štátne útvary a pohromade ju držia iba slabé centrálne inštitúcie.