Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) v utorok vyhlásila, že rozsiahle ničenie civilného majetku v južnom Libanone izraelskou armádou, a to aj po uzavretí prímeria s Hizballáhom, by malo byť vyšetrované ako vojnový zločin. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Rozsiahle a úmyselné ničenie civilného majetku a poľnohospodárskej pôdy v južnom Libanone izraelskou armádou musí byť vyšetrované ako vojnové zločiny,“ uviedla Amnesty International vo svojom vyhlásení.
Erika Guevara Rosasová, riaditeľka AI pre oblasť Ameriky, vo vyhlásení uviedla, že ničenie „urobilo celé oblasti neobývateľnými a zničilo nespočetné množstvo životov“.
Izrael vyhlásil, že jeho vojenská akcia je zameraná na lokality a operatívcov Hizballáhu, a pokračuje v útokoch na Libanon napriek prímeriu.
Podľa prímeria mal Hizballáh stiahnuť svojich bojovníkov z blízkosti hraníc, pričom libanonská armáda mala byť nasadená na juhu a likvidovať tam infraštruktúru militantnej skupiny.
Izrael mal kompletne stiahnuť svoje jednotky z Libanonu, ale ponechal ich vo viacerých pohraničných oblastiach, ktoré považuje za strategické.
AI uviedla, že koncom júna poslala izraelským úradom otázky týkajúce sa ničenia, no nedostala odpoveď. Jej analýza sa vzťahovala na obdobie od 1. októbra minulého roka – približne od začiatku izraelskej pozemnej ofenzívy – do konca januára tohto roku a ukázala, že „počas tohto obdobia bolo ťažko poškodených alebo zničených viac ako 10-tisíc budov“.
Organizácia poznamenala, že „k veľkej časti ničenia došlo po 27. novembri“, keď vstúpilo do platnosti prímerie. „Izraelské sily použili ručne kladené výbušniny a buldozéry na zničenie civilných budov vrátane domov, mešít, cintorínov, ciest, parkov a futbalových ihrísk v 24 obciach,“ skonštatovala Amnesty International.
Ľudskoprávna organizácia uviedla, že na preskúmanie ničenia použila overené videá, fotografie a satelitné snímky. „Na niektorých videách sa vojaci natáčali, ako oslavujú ničenie spevom a jasaním,“ uviedla, dodajúc, že veľká časť ničenia bola vykonaná „zjavne bez naliehavej vojenskej potreby a v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom“.
Amnesty International poznamenala, že „predchádzajúce využívanie civilnej budovy stranou konfliktu z nej automaticky nerobí vojenský cieľ“.
Svetová banka v marci odhadla celkové ekonomické náklady Libanonu na vojnu na 14 miliárd dolárov, vrátane škôd na fyzických stavbách vo výške 6,8 miliardy dolárov.