Všetko sa to začalo pri futbale. Konkrétne pri júlových majstrovstvách Európy, na ktorých Angličanky vo finálovom rozstrele slávne zdolali Španielky.

Leviciam sa tak druhýkrát za sebou podarilo dosiahnuť na významnú trofej, na čo mužská reprezentácia čaká už skoro šesťdesiat rokov. Nie preto div, že partiu okolo blonďavej kapitánky Leah Williamsonovej pred mesiacom v centre Londýna vítalo 65-tisíc fanúšikov – a väčšina z nich mala okolo pliec vlajku so svätojurajským krížom.

Bola to oslava národnej jednoty a zároveň triumf nad ukrivdenými mizogýnmi vysmievajúcimi sa ženskému futbalu. Lenže anglické a britské vlajky v nasledujúcich týždňoch z verejného priestoru nezmizli. Naopak. Je ich čoraz viac a namiesto spoločného pocitu hrdosti sa okolo nich šíria skôr rozpaky.

Prvýkrát sa objavili na lampách okolo Birminghamu, druhého najväčšieho mesta Spojeného kráľovstva, ...