Julija Svyrydenková má čo vysvetľovať. Mesiac a pol po jej nástupe na čelo vlády vyšlo najavo, že jej brat žije dlhodobo v zahraničí. Vraj odišiel už pred februárovou inváziou, ale aj tak – v krajine, ktorá potrebuje každú ruku, aby sa ubránila ruskej agresii, to vyvoláva prinajmenšom rozpaky.
V ukrajinských médiách sa už dlho špekulovalo, že brat tridsaťdeväťročnej premiérky žije vo Veľkej Británii, kde údajne študoval a kúpil si byt a pozemok.
Svyrydenková špekulácie potvrdila v pondelok počas modlitebných raňajok s novinármi. Jej brat vraj neodišiel počas plnohodnotnej vojny, ale ešte pred februárovou inváziou. Do vlasti sa však nikdy nevrátil. „Žije v zahraničí,“ odpovedala Svyrydenková na dotieranie reportérky Rádia Sloboda.
Vitalij Svyrydenko sa podobne ako jeho sestra angažoval vo vládnucej strane Sluha národa, pred emigráciou bol poslancom Černihivskej oblastnej rady, kde sa začala aj raketová politická kariéra súčasnej premiérky. Svyrydenková sa údajne v čase svojho vymenovania za predsedníčku vlády veľmi obávala, že sa k príbehu jej brata dostanú novinári.
To je celkom pochopiteľné, ukrajinská spoločnosť sa totiž na prominentov, ktorí po februárovej invázii zbalili kufre a odišli za hranice, pozerá s mimoriadnym dešpektom. Oligarchom, politikom a futbalovým funkcionárom, ktorí v čase vojny našli útočisko v západnej Európe, sa v médiách posmešne hovorí „batalión Monaco“.
Do premiérky si preto rýchlo rypla aj ostrá poslankyňa Marjana Bezuhlová. „Za správanie jej brata zodpovedá len on sám. Mnoho ľudí má brata alebo sestru, ktorých správanie nezodpovedá našim hodnotám. Ale kto vychováva deti? Rodičia. Svetonázor detí je priamym výsledkom etiky a postoja rodičov k štátu. U politikov to môže slúžiť ako žiarivý príklad toho, čo hovoria na verejnosti a kým sú v skutočnosti.“
Bývalá ministerka hospodárstva a obľúbenkyňa prezidenta Zelenského sa premiérkou stala v polovici júla, keď v rámci vládnej rošády vystriedala Denysa Šmyhala. Do funkcie nastupovala s povesťou schopnej ekonómky, ktorá dokázala vyjednať nerastnú dohodu s Trumpovou administratívou, ale tiež ako politička stopercentne lojálna prezidentskej kancelárii a jej šéfovi Andrijovi Jermakovi.
Len týždeň po jej nástupe do premiérskej funkcie Ukrajinou otriasli najväčšie protivládne demonštrácie za tri a pol roka vojny. Tisíce ľudí vyšli do ulíc, aby protestovali proti pokusom okresať protikorupčné orgány.
Politická garnitúra v Kyjeve aj kvôli tlaku západných spojencov od kontroverznej legislatívy nakoniec ustúpila, podozrenie z autoritatívnych tendencií však renomé prezidenta výrazne poškodilo.
Veľkej popularite sa neteší ani nová premiérka. Podľa posledného prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie ju pozná menej než polovica Ukrajincov a viac než tri štvrtiny respondentov nemajú od jej kabinetu žiadne očakávania.