Nemecká vláda dnes schválila návrh zákona o vojenskej službe, ktorého cieľom je zvýšiť počet vojakov v armáde o viac ako 80-tisíc.
Ak ho schváli aj Spolkový snem, budú musieť všetci muži po dosiahnutí 18 rokov vyplniť dotazník, v ktorom uvedú, či majú záujem slúžiť v armáde. Vhodných kandidátov si potom vojsko pozve na odvodnú prehliadku.
Rozhodnutie o vstupe do vojenskej služby bude však naďalej dobrovoľné. Časť vládnej konzervatívnej únie CDU/CSU návrh zákona z dielne sociálnodemokratického ministra obrany Borisa Pistoriusa kritizuje a požaduje plný návrat k povinnej vojenskej službe.
Všetci muži vyplnia dotazník
Nemecká armáda dlhodobo priznáva, že má problém získať dostatočný počet ľudí. Bundeswehr má teraz v službe zhruba 180-tisíc vojakov a vojačiek. Podľa cieľov Severoatlantickej aliancie (NATO) by ich počet mal v nasledujúcich rokoch dosiahnuť 260-tisíc. Ďalších 200-tisíc mužov a žien by malo byť v rezervách. Nemecko má 83 miliónov obyvateľov.
Na dobrovoľnícky systém nemecká armáda prešla v roku 2011, keď bola povinná vojenská služba pozastavená. Branná povinnosť však neprestala platiť a v prípade napadnutia krajiny by bola automaticky znovu zavedená.
Podľa kancelára Friedricha Merza je bezpečnosť prioritou súčasnej vlády. "Rusko je a zostane dlhý čas najväčším ohrozením európskej bezpečnosti," dodal na tlačovej konferencii po schválení návrhu zákona.
Podľa pripravenej normy budú musieť od budúceho roka všetci muži po dosiahnutí plnoletosti vyplniť online dotazník. Armáda pomocou neho chce zisťovať ich záujem o službu v armáde i fyzickú spôsobilosť. Ženy po dosiahnutí 18 rokov dotazník tiež dostanú, povinnosť ho vyplniť ale mať nebudú.
Na základe dotazníkov potom armáda pozýva vhodných kandidátov k odvodu. Už od polovice roka 2027 by mali byť odvody povinné pre všetkých mužov, ktorí ten rok oslávia osemnáste narodeniny - teda pre zhruba 200-tisíc ročne.
Zákon kritizujú konzervatívci
Rozhodnutie o vstupe do vojenskej služby bude naďalej dobrovoľné. Základná služba by mala byť šesťmesačná, predĺžiť by ju tak bolo možné až na 23 mesiacov. Po nej sa z vojakov stanú rezervisti, ministerstvo obrany ale dúfa, že časť z nich v armáde zostane.
Ak potreba nových regrútov vzrastie, pretože sa skokovo zhorší bezpečnostná situácia, bude podľa návrhu zákona možné vrátiť sa k povinnej vojenskej službe. Súhlasiť by s tým však musel Spolkový snem.
Zákon z dielne ministra Pistoriusa kritizujú niektorí politici koaličnej CDU/CSU. Jej hovorca pre obranu, poslanec Thomas Erndl povedal, že bez zmien nenechá jeho frakcie návrh zákona Spolkovým snemom prejsť.
"Chýba nám 80-tisíc vojakov z povolania a 140-tisíc rezervistov, to len na základe dobrovoľnosti nezmeníme," uviedol ďalší člen frakcie CDU/CSU Thomas Röwekamp. Kritici z radov CDU/CSU chcú, aby zákon obsahoval konkrétne ciele zvýšenia stavu armády. V prípade ich nesplnenia by sa povinná služba vrátila automaticky.
Pistorius v reakcii na kritiku uviedol, že si je istý, že posilnenie stavu armády je možné dosiahnuť aj dobrovoľnou cestou. Podľa neho možno vidieť zvýšený záujem o vstup do armády už teraz. Kritika na adresu návrhu zaznieva tiež z časti ľavicovej opozície, podľa ktorej ide o predstupeň návratu povinnej vojenskej služby.
Modernizácia nemeckej armády
Motivovať na vstup do armády chce Pistorius okrem iného lepšími platovými podmienkami či lepším ubytovaním. Prostriedky na to by chýbať nemali. Nemecko plánuje postupne zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ďalšieho 1,5 percenta výkonu ekonomiky má ísť do vojensky využiteľných oblastí, ako sú infraštruktúra či kybernetická bezpečnosť. Tento rok by mali obranné výdavky dosiahnuť 2,4 percenta HDP.
Nemecko už po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 začalo rozsiahlu modernizáciu armády. Financovaná je zo špeciálneho fondu s objemom 100 miliárd eur, ktorý dopĺňa bežný ročný rozpočet. Strany súčasnej nemeckej vlády sa potom v marci - ešte pred uzavretím koaličnej zmluvy - dohodli na zvýšení obranných výdavkov.
Dosiahnuť ho chcú aj pomocou reformy takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Vďaka tomu si Nemecko zabezpečí dostatok peňazí na obranné výdavky pôžičkami na medzinárodných trhoch. Cieľom je podľa kancelára Merza vybudovať z bundeswehru najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.
Zasadnutie nemeckej vlády sa dnes konalo mimoriadne na ministerstve obrany, a to v miestnosti, ktorá je zabezpečená proti odpočúvaniu. Naposledy na ministerstve obrany vláda zasadala v roku 1992 za kancelára Helmuta Kohla.
Okrem zákona o vojenskej službe ministri schválili aj posilnenie právomocí vojenskej tajnej služby MAD. Ako hosť sa zasadnutia kabinetu zúčastnil aj šéf generálneho štábu Carsten Breuer a vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe (SACEUR) Alexus Gtrhewich.