Nie je možné uvažovať o uvoľnení zmrazených ruských prostriedkov, ak nebude Moskva po skončení vojny na Ukrajine platiť reparácie, je presvedčená šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.
Povedala to dnes podľa agentúry Reuters v Kodani pred neformálnym rokovaním ministrov zahraničia krajín EÚ, ktorého hlavnou témou je práve ruská agresia voči Ukrajine a možnosti využitia zmrazeného ruského majetku na podporu brániacej sa krajiny.
"Nevieme si vôbec predstaviť, že … ak … dôjde k prímeriu alebo mierovej dohode, budú tieto aktíva vrátené Rusku bez toho, aby zaplatilo reparácie," uviedla Kallasová.
Európska únia kvôli ruskej agresii zmrazila okolo 210 miliárd eur ruských aktív. Ukrajina a niektoré európske krajiny, vrátane Poľska či pobaltských štátov, vyzývajú úniu, aby prostriedky skonfiškovala a využila ich na podporu Kyjeva.
Proti sa zatiaľ ale stavia krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Belgicko, kde sa nachádza väčšina ruských aktív. Spochybňujú, či existuje právny dôvod prostriedky zabaviť, a zdôrazňujú, že EÚ vyčlenila budúce zisky z týchto aktív na splácanie pomoci poskytnutej Ukrajine.
Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot k tomu dnes povedal, že konfiškácia ruských aktív by vyvolala systémovú finančnú nestabilitu a narušila dôveru v euro. "Podľa Belgicka musia tieto zmrazené ruské aktíva zostať neaktívne, kým Rusko neuhradí Ukrajine škody, ktoré jej spôsobilo a naďalej spôsobuje každý deň," povedal Prévot. Zároveň podľa neho musia byť použité pri vyjednávaní s Moskvou.
Podľa českého ministra zahraničia Jana Lipavského alebo jeho rumunskej kolegyne Oany-silvie Țoiuovej by mali byť zmrazené aktíva využité na obnovu Ukrajiny. Țoiuová usudzuje, že aktíva sú nevyhnutnou zárukou pre to, že ruský prezident Vladimir Putin pristúpi k rokovaniam. Zároveň ministerka upozornila, že Rumunsko v oblasti Čierneho mora v poslednom čase vidí zvýšené známky ruskej agresie.
Lipavský v rámci tlaku na Rusko presadzuje tiež obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore. "Nejde iba o to, že táto sieť slúži na činnosť ruských tajných služieb, ale aj na to, že obmedzuje našu schopnosť požadovať vzájomnosť v diplomatických vzťahoch," uviedol dnes pri príchode na rokovanie.
Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide povedal, že ak chce Európa udržať svoju vierohodnosť v kritike Ruska, musí sa postaviť proti masívnym krutostiam páchaným Izraelom v Pásme Gazy. Podporil by napríklad viac ekonomických sankcií voči židovskému štátu.
Nórsky minister spolu s ďalšími šéfmi diplomacií pripomenul, že Spojené štáty odmietajú vydať víza predstaviteľom Palestínskej samosprávy, ktorí chceli prísť na septembrové zasadnutie Valného zhromaždenia OSN a vyjadrili ohľadom kroku USA znepokojenie.
"Dôrazne vyzývame USA, aby zmenili svoj postoj a povolili víza palestínskym lídrom," povedal Barth Eide. Aj rumunská šéfka diplomacie dúfa, že palestínska delegácia víza dostane.
Slovinská ministerka Tanja Fajonová očakáva silnú a spoločnú reakciu zo strany EÚ a vyzve svojich úniových partnerov, aby prijali opatrenia proti izraelskej vláde. Ukázalo sa podľa nej, že Izrael nemá v úmysle zastaviť vojnu a dosiahnuť dohodu o prímerí.