Izrael zvažuje anexiu okupovaného Západného brehu ako možnú reakciu na uznanie palestínskeho štátu Francúzskom a ďalšími krajinami. Podľa agentúry Reuters to uviedli traja izraelskí predstavitelia. Podľa ďalšieho izraelského činiteľa dnes túto myšlienku prerokoval bezpečnostný kabinet.
Izraelský bezpečnostný kabinet podľa jedného z ministrov dnes večer rokuje hlavne o vojne v Gaze. Na programe je však aj možnosť rozšírenia izraelskej zvrchovanosti na Západný breh, teda faktická anexa územia obsadeného vo vojne v roku 1967.
Anexia území
Nie je zatiaľ jasné, kde a odkedy by prípadné rozšírenie izraelskej zvrchovanosti na Západný breh malo platiť, či by sa týkalo všetkých alebo len niektorých izraelských osád, prípadne konkrétnych oblastí, ako je údolie Jordánu. Neisté tiež zostáva, či po rokovaní kabinetu budú nasledovať konkrétne kroky, pretože by išlo o zdĺhavý legislatívny proces.
Akýkoľvek krok smerom k anexii by pravdepodobne vyvolal ostrú kritiku Palestínčanov, ktorí si toto územie nárokujú pre budúci štát, rovnako ako arabských aj západných krajín. Nie je pritom ani jasné, aký postoj k celej veci zastáva americký prezident Donald Trump. Biely dom ani ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovali.
Hovorca izraelského ministra zahraničia nereagoval na žiadosť o komentár k tomu, či minister Gideon Saar tento krok prediskutoval so svojím americkým náprotivkom Markom Rubiem pri návšteve Washingtonu tento týždeň. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua okamžite nereagovala na komentár k tomu, či premiér anexiu podporuje.
Vlaňajší sľub Netanjahua anektovať židovské osady a údolie Jordánu bol v roku 2020 zrušený v prospech normalizácie vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom v rámci tzv. Abrahámových dohôd. Tieto dohody sprostredkoval Trump v čase svojho prvého funkčného obdobia.
Uznanie Palestíny
Ani kancelária palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása na žiadosť o komentár okamžite nereagovala. Spojené štáty v piatok oznámili, že Abbásovi nedovolia cestu do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, kde niekoľko spojencov USA plánuje uznať Palestínu ako štát.
Izrael, ktorý čelí rastúcej medzinárodnej kritike kvôli vojne v Pásme Gazy, rozhorčilo oznámenie Francúzska, Británie, Austrálie a Kanady, že na summite pri Valnom zhromaždení OSN v septembri oficiálne uznajú palestínsky štát.
Najvyšší súd OSN v roku 2024 uviedol, že izraelská okupácia palestínskych území, vrátane Západného brehu, a tamojšie osady sú nelegálne a Izrael by sa mal čo najskôr z územia stiahnuť.
Izrael tvrdí, že tieto územia nie sú z právneho hľadiska okupované, pretože sa nachádzajú na spornom území. OSN a väčšina medzinárodného spoločenstva však územie považuje za okupované.
Anexia východného Jeruzalema a Golanských výšin Izraelom pred desiatkami rokov nebola medzinárodne uznaná.
Členovia Netanjahuovej vládnej koalície už roky volajú po tom, aby Izrael formálne anektoval časti Západného brehu. Nárok na tieto územia odôvodňujú historickým významom pre židovský národ a odkazmi na biblické udalosti.