Archeológovia v suchom postihnutom Iraku objavili 40 starovekých hrobiek po tom, ako klesla hladina vody v najväčšej vodnej nádrži v krajine. Uviedol to v sobotu predstaviteľ pamiatkového úradu, správa pochádza z agentúry AFP.

Hrobky, podľa predpokladov staré viac ako 2300 rokov, odhalili na okrajoch Mósulskej priehrady v oblasti Chanké v provincii Dahúk na severe krajiny.

„Dosiaľ sme objavili približne 40 hrobiek,“ povedal riaditeľ regionálneho pamiatkového úradu Bekas Brefkany, ktorý vedie archeologické práce na mieste. Jeho tím preskúmal oblasť v roku 2023, spozoroval však len časti niekoľkých hrobiek. Pracovať v lokalite im umožnil až tohtoročný pokles hladiny na najnižšiu úroveň.

V posledných rokoch archeológovia odhalili v tej istej oblasti ruiny spred tisícov rokov v dôsledku sucha, ktoré sužuje Irak päť rokov po sebe.

„Suchá majú vážny vplyv na mnohé oblasti ako poľnohospodárstvo a elektrina. Avšak pre nás archeológov... nám to umožňuje robiť vykopávky,“ priblížil Brefkany. Novoobjavené hroby podľa predpokladov pochádzajú z helénskeho alebo helénsko-seleukovského obdobia, uviedol. Dodal, že ich chcú premiestniť do múzea na ďalšie skúmanie a zachovanie, kým oblasť znova zaplaví voda.

Irak, ktorý je mimoriadne citlivý na dôsledky klimatickej zmeny, je vystavený rastúcim teplotám, pretrvávajúcemu nedostatku vody a každoročným suchám.

Úrady varovali, že tento rok patril k najsuchším od roku 1933 a že vodné nádrže sú naplnené len na osem percent celkovej kapacity. Tvrdia tiež, že priehrady postavené v susednom Iráne a Turecku dramaticky znížili prietok kedysi mohutných riek Tigris a Eufrat, ktoré zavlažovali Irak po tisícročia.