Izraelská armáda sa obáva vysokej absencie u povolaných desaťtisícov rezervistov, napísali denník Haarec a portál The Times of Israel. Dôvodom je podľa nich nedôvera mnohých vojakov v zálohe v izraelskú vládu. Tá kvôli plánovanej ofenzíve s cieľom dobyť mesto Gaza rozoslala 60-tisíc povolávacích listov, ktoré sú platné od dnes. Celkový počet rezervistov v aktívnej službe by tak počas ofenzívy mohol dosiahnuť približne 130-tisíc.
Podľa informácií portálu ToI viacerí rezervisti odmietajú účasť na vojnovej operácii z osobných či finančných dôvodov. Veľká časť povolaných už v Pásme Gazy slúžila. Izraelské jednotky očakávajú, že sa dočkajú menej posíl ako v predchádzajúcich povolávacích vlnách.
Obsadenie Gazy
IDF požaduje od rezervistov, aby v armáde slúžili tri mesiace s možnosťou predĺženia služby o jeden mesiac v závislosti od priebehu vojny, napísal Haarec. Časť jednotiek bude podľa neho slúžiť na okupovanom Západnom brehu Jordánu a v severnej časti Izraela, aby nahradili stále jednotky rozmiestnené na týchto pozíciách.
Izraelská vláda presadzuje plán obsadenia celého mesta Gaza a jeho okolia ako cestu k úplnému zničeniu palestínskeho teroristického hnutia Hamas a záchrane či vydaniu tiel zvyšných 48 izraelských rukojemníkov. S tým viacerí rezervisti nesúhlasia. "Dobytie mesta Gaza nemá nič spoločné so záchranou rukojemníkov," povedal denníku Haarec jeden zo záložníkov. "Každý z nás tomu rozumie," dodal.
Podľa denníka Haarec izraelská armáda plánuje utajiť presné počty nových rezervistov, aby neodhalila vážnosť situácie. To však chýbajúcich vojakov v jednotkách nenahradí.
Jeden z rezervistov pôsobiacich v aktívnych bojoch v Pásme Gazy denníku povedal, že mnoho jeho kolegov sa odmietlo podieľať na tejto vojenskej akcii. Podľa informácií ToI sú ohľadom úspechu celej vojenskej akcie značne skeptickí tiež mnohí z veliteľov jednotiek.
Rozpad organizácie
Denník Haarec v súvislosti s týmito problémami píše o možnom rozpade organizácie izraelskej armády. Vysokí vojenskí predstavitelia sú si podľa denníka situácie vedomí.
Predstavitelia armády tvrdia, že náčelník generálneho štábu Ejal Zamir sa tak rozsiahlej operácii snažil vyhnúť. Podľa niektorých zdrojov navrhoval vláde operačné plány, ktoré by nevyžadovali také rozsiahle povolávanie záloh, ale izraelská vláda to odmietla, uviedol denník.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom palestínski ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov.
Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach. Teraz je v Pásme Gazy 48 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov miestneho ministerstva zdravotníctva zabitých viac ako 63 500 Palestínčanov, uviedla palestínska tlačová agentúra WAFA. OSN tieto údaje podľa agentúry AFP považuje za spoľahlivé.