Zatiaľ čo v okolí najväčšieho mesta Pásma Gazy duní delostrelecká paľba, padajú bomby a Izrael sľubuje novú trestnú ofenzívu, Palestínčania v meste sú ochromení strachom - nevedia, kam ísť, kedy odísť a či sa vôbec vrátia.
Izrael vyhlásil mesto Gaza na severe palestínskeho územia za bojovú zónu a armáda pokračuje v realizácii plánu na jeho úplné obsadenie v rámci ťaženia, ktorého cieľom je poraziť hnutie Hamas.
Červené zóny
Niektoré časti mesta už boli označené za takzvané červené zóny, v ktorých Palestínčania dostali nariadené, aby sa evakuovali pred očakávanými ťažkými bojmi, napísala dnes agentúra AP.
Obyvateľov, vrátane mnohých tých, ktorí sa do mesta vrátili po úteku v prvých fázach vojny, tento vývoj desí. V čase, keď izraelské buldozéry zrovnávajú so zemou okupované štvrte a izraelskí predstavitelia podporujú masové vysťahovanie Palestínčanov z Pásma Gazy, odísť z mesta teraz môže znamenať odísť raz a navždy.
Sťahovanie navyše stojí tisíce dolárov a nájsť na preľudnenom juhu miesto pre stan je zjavne nemožné. Ale zostať môže znamenať smrť, hovoria obyvatelia.
"Keď izraelské sily označia nejakú oblasť červeno a chcú po ľuďoch, aby odišli, znamená to, že ju skutočne zničia," povedal Muhammad Kurdí, ktorý spolu so státisícami ďalších Palestínčanov našiel v meste útočisko.
"Je to teda, akoby ste sa mal rozhodnúť, či budete žiť, alebo zomriete. Až tak je to jednoduché," dodal tento projektový manažér a konzultant. Z bytu, kde sa ukrýva, vraj počujú izraelské jednotky, ako "túto oblasť úplne likvidujú".
Mesto zrovnané so zemou
Zajtún kedysi býval najväčšou štvrťou mesta, plnou trhov, škôl a kliník. Podľa satelitných snímok zo začiatku augusta a zo začiatku septembra, ktoré AP analyzovala, boli za uplynulý mesiac veľké časti Zajtúnu a susednej štvrte Sabra zrovnané so zemou. Z fotografií je zrejmé, že celé bloky boli vybombardované alebo zničené buldozérmi a premenili sa na prázdne parcely.
"Nie je to niečo čiastočné ako predtým. Je to stopercentné," hovorí Kurdí. "Ten dom, ako opisujem svojim priateľom, celý deň tancuje. V jednom kuse tancuje, poskakuje doprava a doľava ako pri zemetrasení," tvrdí.
Mnoho obyvateľov mesta sa počas januárového prímeria vrátilo na sever v nádeji, že nájdu svoje domovy v poriadku. Kurdího dom bol úplne zničený, a tak teraz žije sám v západnej časti mesta. Jeho deti a manželka mali vlani možnosť z Pásma Gazy odísť. On sám hovorí, že keby dom, v ktorom žije, spadal pod nariadenie na evakuáciu, ušiel by na juh.
Amdžad Šava, riaditeľ palestínskej siete mimovládnych organizácií, opustil svoj dom v lepšej štvrti Rimál hneď v prvých dňoch vojny a tento rok v januári sa tam aj s rodinou vrátil. Rovnako ako Kurdí aj on hovorí, že z mesta pravdepodobne znova odídu, ak ich štvrť dostane príkaz na evakuáciu.
Ale tentoraz to bude iné, tvrdí Šava. "Gaza bude zrovnaná so zemou a zničená. Naposledy som mal auto. Bol benzín. Každý mal ešte svoj príjem, svoje peniaze. "Vtedy tiež ešte na juhu pásma stáli mestá Rafáh a Chán Júnis. Dnes, po mesiacoch bombardovania, "Rafáh neexistuje. Chán Júnis takmer neexistuje", upozorňuje.
Pre iných - zdravotníkov, starších a chorých ľudí - je odchod z mesta takmer nemožný. "Starší ľudia hovoria, že tu zomrú," hovorí Šava. "Ostatných členov rodín to núti, aby zostali, aby neodchádzali. "
Útek pred vojnou
Amal Sijám je riaditeľkou Centra pre ženské záležitosti v Gaze. Pochádza zo štvrte Tuffáh vo východnej časti mesta a tiež jej dom zničilo bombardovanie. Už takmer štyri mesiace sa ukrýva na západe mesta, kde so svojimi kolegyňami býva v ženskom centre. Od začiatku vojny sa sťahovala už päťkrát - trikrát v rámci mesta a dvakrát na juh, do Rafáhu a Chán Júnisu. Zakaždým utekala s prázdnymi rukami.
Na otázku, či by znovu uvažovala o odchode z mesta, odpovedala: "Odídem iba vtedy, keď odídu všetci, ktorí ma tu potrebujú. Kým tu bude jediná žena, ktorá ma potrebuje, zostanem. Celé mesto sa teraz beztak cíti ako v červenej zóne. Bombardovanie sa deje metre od nás, nie kilometre. "
Odmlčala sa a potom sa rozplakala. "Veľa ľudí už začalo baliť. Veľa ich už odišlo. Viete, čo znamená vysídlenie? Znamená to znovu sa sťahovať, začať znova od začiatku, kupovať nové veci, deky, stany, všetko znova," hovorí.
Tí, ktorí v posledných mesiacoch Gazu opustili, našli len otrasné podmienky na iných miestach pásma. Po ich príchode sa preplnili už tak husto zaľudnené stanové tábory a stúpli ceny základného tovaru.
Imán Naja utiekol z Gazy pred tromi mesiacmi a teraz žije v Chán Júnise. "Pláž je preplnená. Všade je plno. Hygiena neexistuje. Pre vodu si idem stúpnuť do rady. Zohnať chlieb je boj. Čo sem prišli ľudia zo severu, všetko je ešte drahšie," hovorí.
Džamál abú Rajlí, ďalší z miestnych, si posťažoval, že kúpeľne sú prepchaté a pre novoprichádzajúcich nie je dosť miesta. "Ako sa sem všetci zmestíme? "pýta sa. "Kde budú bývať? V mori? "