Slnko pomaly zapadá za modrú kupolu Svjato-voskresenského chrámu a v žiarových lúčoch sa zohrievajú poslední návštevníci soľných jazier. Na piesku sedia zamilované páriky, postaršie dámy chytajúce bronz, rodinky s deťmi aj skupinky svalnatých chlapíkov.

Vojaci by sa tu nemali kúpať, akékoľvek zhromaždenie „živej sily“ je pre nepriateľa lákavým cieľom. Armáda spoločné kúpanie nevidí rada a velitelia to zakazujú. Lenže kto by odolal – leto pomaly končí, dnes je možno posledná príležitosť ohriať si chrbát. O chvíľu prídu jesenné dažde a nekonečná zima v zákopoch.

Rodinná idylka

"V lete je tu skvele - môžete sa kúpať, dá sa tu posedieť, oddýchnuť si. Vzduch je čistý," hovorí tridsiatnik Ivan, ktorý sem dorazil aj so svojou dcérou a ženou. Po chvíli z neho vylezie, že aj on je vojak a rodinná idyla je len dočasná - koncom víkendu manželka s dcérou sadnú na vlak a vydajú sa na dvanásťhodinovú cestu späť do Žytomyru....