Slnko pomaly zapadá za modrú kupolu Svjato-voskresenského chrámu a v žiarových lúčoch sa zohrievajú poslední návštevníci soľných jazier. Na piesku sedia zamilované páriky, postaršie dámy chytajúce bronz, rodinky s deťmi aj skupinky svalnatých chlapíkov.
Slavjansk horí po ruskom nočnom útoku. Ruské drony zasiahli mesto.
Vojaci by sa tu nemali kúpať, akékoľvek zhromaždenie „živej sily“ je pre nepriateľa lákavým cieľom. Armáda spoločné kúpanie nevidí rada a velitelia to zakazujú. Lenže kto by odolal – leto pomaly končí, dnes je možno posledná príležitosť ohriať si chrbát. O chvíľu prídu jesenné dažde a nekonečná zima v zákopoch.
Rodinná idylka
"V lete je tu skvele - môžete sa kúpať, dá sa tu posedieť, oddýchnuť si. Vzduch je čistý," hovorí tridsiatnik Ivan, ktorý sem dorazil aj so svojou dcérou a ženou. Po chvíli z neho vylezie, že aj on je vojak a rodinná idyla je len dočasná - koncom víkendu manželka s dcérou sadnú na vlak a vydajú sa na dvanásťhodinovú cestu späť do Žytomyru....
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
