Švédsky premiér Ulf Kristersson v pondelok oznámil, že vláda v budúcom roku zvýši výdavky na obranu o 26,6 miliardy korún, teda približne 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 2,8 percenta HDP. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Od roku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, zvýšilo Švédsko svoje výdavky na obranu o 100 miliárd korún, teda približne 9,2 miliardy eur. V marci vláda oznámila, že v priebehu nasledujúceho desaťročia plánuje zvýšiť túto sumu na približne 300 miliárd korún, v prepočte 12,3 miliardy eur, s cieľom dosiahnuť do roku 2030 úroveň 3,5 percenta HDP.
Kristersson k tomu poznamenal, že Švédsko „je na dobrej ceste, aby sa to stalo skutočnosťou“.
„Tieto investície sú v týchto vážnych časoch, v ktorých žijeme, absolútne nevyhnutné,“ povedal švédsky minister obrany Pal Jonson, podľa ktorého sa vojna na Ukrajine stala kľúčovou pre bezpečnosť Švédska.
Dodatočné finančné prostriedky sa použijú na zaobstaranie nového vybavenia vrátane systémov protivzdušnej obrany, raketového delostrelectva, bojových lodí a taktických transportných lietadiel. Zvýšia sa aj platy dôstojníkov a brancov.
Švédsko vstúpilo do NATO ako 32. člen iba minulý rok práve v reakcii na inváziu ruských síl na Ukrajinu, čim sa ukončila desaťročia trvajúca neutralita tejto škandinávskej krajiny.
Po skončení studenej vojny pritom Švédsko drasticky znížilo svoje výdavky na obranu, keďže sa zameralo na účasť v medzinárodných mierových misiách. Tento trend sa obrátil po anexii Krymu Ruskom v roku 2014. V roku 2017, sedem rokov po jej zrušení, vo Švédsku znovu zaviedli povinnú vojenskú službu.