Ministri a štátni tajomníci členských štátov Európskej únie diskutovali na utorňajšom zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti o šiestej výročnej Správe o stave právneho štátu v Únii, ktorú Európska komisia zverejnila 8. júla.
Slovensko zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Marek Eštok. Potvrdil pritom záujem Slovenska pokračovať v konštruktívnom dialógu na politickej i expertnej úrovni. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí.
Štátny tajomník slovenskej diplomacie ocenil, že Komisia v správe konštatovala pokrok Slovenskej republiky v plnení odporúčaní, ktoré mu predložila v rámci svojej vlaňajšej správy.
Komisia však označila v predmetnej správe tento pokrok za primalý, v niektorých oblastiach dokonca aj žiadny, a Slovensku v tomto zmysle adresovala sedem odporúčaní.
SR má podľa tejto správy okrem iného zaviesť dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní predovšetkým sudcami nevolených členov Súdnej rady a zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach.
V tejto súvislosti sa odporúča aj obmedziť využívanie právomoci generálneho prokurátora pri rušení rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov.
Eštok v utorok povedal, že súčasná vláda „nedostala žiadne nové odporúčania“. Komisia podľa jeho slov zároveň v správe „konštatuje pokrok v ich plnení, čo sa predchádzajúcim vládam nepodarilo“.
Štátny tajomník slovenskej diplomacie ďalej vyjadril vieru, že „otvorená komunikácia prispeje k tomu, aby Európska komisia ešte lepšie pochopila situáciu na Slovensku a v budúcnosti ju hodnotila objektívnejšie“. Kritizoval pritom metodiku jej hodnotenia.
„Aj naďalej máme výhrady najmä voči spôsobu vyhodnocovania a overovania informácií, ako tiež voči veľmi krátkemu časovému priestoru na predkladanie pripomienok vo fáze finalizácie správy. Hoci je tohtoročný text o Slovensku vecnejší než vlani, obsahuje viaceré neúplné a nepresné informácie, ktoré vo väčšine prípadov vyznievajú v neprospech Slovenskej republiky,“ uviedol.
Rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti sa venovali aj príprave októbrového zasadnutia Európskej rady, na ktorom budú lídri EÚ diskutovať o vývoji na Ukrajine a Blízkom východe, o európskej obrane a bezpečnosti, či aj o konkurencieschopnosti a klimatických cieľoch i otázkach bývania a migrácie.
Eštok zdôraznil, že zahraničnopolitická pozícia Slovenska v otázke Ukrajiny je jasná a konzistentná. „Želáme si čo najrýchlejšie prímerie, európsku perspektívu pre Ukrajinu, priateľské susedské vzťahy a spravodlivý mier,“ povedal.
Slovensko tiež vyzdvihlo potrebu realistického prístupu k energetike a klíme, informuje komunikačný odbor mnisterstva. „Vysoké ceny energií vážne ohrozujú konkurencieschopnosť Únie a plánované opatrenia v rámci navrhovaného nariadenia REPowerEU môžu ešte prehĺbiť riziko nedostatku plynu a rast cien,“ zdôraznil Eštok.
Zároveň privítal zaradenie revízie Európskeho klimatického zákona a stanovenia klimatického cieľa EÚ do roku 2040 na rokovania lídrov.
Ministri a štátni tajomníci diskutovali aj o téme právneho štátu v kandidátskych krajinách – Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku, a k zámeru Európskej komisie predstaviť nové programové iniciatívy na rok 2026.
V Bruseli prebehla tiež Medzivládna konferencia s Albánskom, ktorá potvrdila otvorenie rokovaní medzi EÚ a Albánskom o ďalších prístupových kapitolách týkajúcich sa dopravy, energetiky, konektivity, životného prostredia a klimatických zmien.
Eštok v tejto súvislosti zdôraznil, že Slovensko dlhodobo podporuje rozširovanie Európskej únie na základe zásluhovosti. Dodal, že „Albánsko urobilo významný pokrok a zaslúži si pokračovať v prístupových rokovaniach.“