Viac než 20 štátov vrátane Slovenska v spoločnom vyhlásení vyzvali na znovuotvorenie zdravotníckeho koridoru medzi Pásmom Gazy a okupovaným Západným brehom Jordánu a navrhli, že poskytnú finančnú pomoc a zdravotnícky personál a vybavenie na liečbu pacientov z palestínskej enklávy na Západnom brehu.
Spoločné vyhlásenie zverejnila v noci na utorok kanadská vláda. Informuje o tom agentúra Reuters a kanadská vláda na svojej internetovej stránke.
„Dôrazne vyzývame Izrael, aby obnovil lekársky koridor na okupovaný Západný breh Jordánu vrátane východného Jeruzalema, aby mohli byť obnovené zdravotnícke evakuácie a pacienti mohli dostať liečbu, ktorú tak naliehavo potrebujú, na palestínskom území,“ uviedli štáty vo vyhlásení.
Okrem toho vyzvali Izrael, aby v rámci svojich záväzkov podľa medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva zrušil obmedzenia na dodávky liekov a zdravotníckeho vybavenia do Pásma Gazy.
Židovský štát tiež vyzvali, aby „naliehavo a v plnom rozsahu umožnil OSN a ďalším humanitárnym partnerom vykonávať ich život zachraňujúcu prácu v Gaze a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2286 (z roku 2016) zabezpečil, aby bol zdravotnícky personál, ktorý sa výlučne venuje lekárskym povinnostiam, rešpektovaný a chránený, aby mu bol umožnený bezpečný a neobmedzený pohyb, spolu s jeho vybavením, dopravou a zásobami“.
Signatármi tohto vyhlásenia sú ministri zahraničných vecí Rakúska, Belgicka, Kanady, Chorvátska, Cypru, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Islandu, Írska, Talianska, Litvy, Lotyšska, Malty, Holandska, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovenska, Slovinska, Švédska, Švajčiarska, ministri rozvojovej spolupráce Fínska a Holandska a eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie.
Agentúra Reuters informuje, že Izrael sa k tomuto vyhláseniu dosiaľ nevyjadril. Zároveň pripomína, že Izrael opakovane odmietol, aby mohli obyvatelia Pásma Gazy podstúpiť liečbu na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme.
Naposledy sa tak stalo tento mesiac, pričom izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar sa odvolal na „bezpečnostné obavy“.
Izrael povolil niekoľkým Gazanom evakuáciu do arabských a európskych krajín, aby tam podstúpili potrebnú liečbu. Palestínčania však tvrdia, že tieto evakuácie nenahradia širší prístup do nemocníc v iných častiach palestínskych území.
Humanitárne agentúry v auguste uviedli, že odkedy Izrael v máji opätovne povolil obmedzený prísun pomoci do Pásma Gazy, sa na toto územie dostáva len zlomok potrebnej pomoci vrátane liekov. Izrael naďalej kontroluje všetky prístupy do palestínskej enklávy a trvá na tom, že tam vpúšťa dostatočné množstvo zásob.
V meste Gaza je však vyhlásený hladomor, obyvatelia enklávy vrátane detí trpia podvýživou, v dôsledku ktorej zomrelo od začiatku vojny podľa stanice al-Džazíra už 441 osôb, a podľa vyšetrovateľov Rady OSN pre ľudské práva (UNHCR) pácha Izrael od októbra 2023 v Pásme Gazy genocídu. Izrael odmieta tieto tvrdenia a svoje konanie na palestínskom území označuje za sebaobranu po útoku palestínskych militantov Hamasu zo 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo 1200 ľudí a viac než 250 ďalších osôb militanti zavliekli do Pásma Gazy.