Čierna Hora je maximálne odhodlaná vstúpiť do Európskej únie a svoju budúcnosť vidí v európskej rodine. V rozhovore pre TASR to uviedol čiernohorský minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimovič.
Zdôraznil, že nejde len o politickú ambíciu, ale o strategickú túžbu celej spoločnosti. Vytýčený cieľ stať sa členskou krajinou EÚ do roku 2028 považuje minister za dosiahnuteľný.
„Každý cieľ, ktorému sa plne oddáme, je realistický. Budúcnosť vidíme jednoznačne v európskej rodine a k tomuto procesu pristupujeme s maximálnou zodpovednosťou a odhodlaním,“ vyhlásil Ibrahimovič.
Únia je pre Čiernu Horu podľa jeho slov symbolom „jednoty, ktorá chráni mier, rozmanitosti, ktorá obohacuje všetkých, a civilizačnej voľby, ktorá zaisťuje prosperitu pre budúce generácie“.
EÚ potvrdila európsku perspektívu západného Balkánu už na summite v gréckom Solúne v roku 2003, kde prijala tzv. Solúnsku agendu ako politický záväzok poskytnúť krajinám regiónu víziu členstva. Čierna Hora oficiálne požiadala o vstup do Únie v roku 2008, dva roky po vyhlásení nezávislosti od Srbska, s ktorým predtým tvorila jeden štátny celok.
Prístupové rokovania s EÚ začala v roku 2012 a doteraz uzavrela sedem z celkovo 33 kapitol, pričom vláda chce všetky uzavrieť nanajvýš do začiatku roka 2027. Zo všetkých kandidátskych krajín v regióne má však práve Čierna Hora k členstvu v EÚ najbližšie.
Na otázku, či je pri integrácii dôležitejšia zmena prístupu Bruselu alebo domáce reformy, Ibrahimovič odpovedal, že obe veci sú rovnako podstatné. Prístup EÚ mal byť podľa neho objektívny a mal by zohľadňovať geopolitické smerovanie, ktoré si Čierna Hora zvolila.
Je presvedčený, že ani jeden z členských štátov nemá výhrady voči jej vstupu. „Akonáhle si toto uvedomíme, môžeme sa venovať tomu najdôležitejšiemu: žiadnu reformu ani rozhodnutie nemožno urobiť za nás. Naša schopnosť uskutočňovať reformy a prispôsobiť sa novým záväzkom je kľúčová.
Práve v časoch kríz musíme ukázať, že vieme prispieť k úspechu Európy,“ zdôraznil. Záujem Čiernohorcov o členstvo v EÚ pretrváva a v krajine neexistuje politická strana, ktorá by bola proti. „Pre nás je to generačný aj historický proces,“ poznamenal.
Čierna Hora podľa šéfa diplomacie prispieva aj k bezpečnosti regiónu a celej Európy. „Jednou z priorít našej zahraničnej politiky je regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy,“ uviedol.
Aktívna účasť Podgorice na regionálnych platformách má podporovať dialóg a európske aj euroatlantické hodnoty, keďže úplná integrácia západného Balkánu do EÚ je podľa neho najlepším spôsobom, ako dosiahnuť trvalú stabilitu a prosperitu. „Ako spoľahlivý spojenec sa Čierna Hora zapája do misií NATO v Lotyšsku a Bulharsku aj do operácie KFOR v Kosove. Poskytuje tiež pomoc Ukrajine a po vypuknutí vojny prijala najviac ukrajinských utečencov na obyvateľa,“ priblížil.
Za významný príspevok k bezpečnosti považuje tiež založenie Regionálneho centra kybernetických kapacít západného Balkánu (WB3C) v Podgorici.
Medzi najvážnejšie hrozby pre svoju krajinu Ibrahimovič označil pokračujúcu ruskú agresiu proti Ukrajine, hybridné hrozby vrátane dezinformačných kampaní a kybernetických útokov, ako aj pretrvávajúcu nestabilitu na západnom Balkáne a podporu nálad proti EÚ a NATO.
„Naďalej zostávajú otvorené otázky, napríklad tie, ktoré sa týkajú funkčnosti Bosny a Hercegoviny. Nedostatok pokroku v dialógu medzi Belehradom a Prištinou stále predstavuje prekážku pre regionálnu stabilitu,“ upozornil pre TASR. Riešenie si podľa neho vyžaduje koordinovanú akciu EÚ a NATO.
Minister ocenil posilnenie spolupráce so Slovenskom, ktoré sa počas májovej návštevy prezidenta Petra Pellegriniho v Čiernej Hore prejavilo podpisom dokumentov o akademickej spolupráci. Slovensko má podľa neho veľké skúsenosti v oblasti digitálnej transformácie a udržateľných riešení, potenciál vidí aj v informačných technológiách a inováciách.
Pripravujú sa spoločné projekty na roky 2026 – 2027 a významná je aj každoročná ponuka slovenských štipendií pre študentov z Čiernej Hory, uviedol.
Osobitnú pozornosť Podgorica venuje prezentácii svojho kultúrneho dedičstva v Európe. „Kultúra je dušou každého národa,“ skonštatoval Ibrahimovič s tým, že podstata Čiernej Hory spočíva v jej multikultúrnosti a civilizačnej rozmanitosti, ktoré sú dôkazom harmonického a trvalého spolužitia.
„Sme presvedčení, že práve tieto charakteristiky predstavujú najväčšiu hodnotu našej krajiny a spoločnosti – hodnotu, na ktorú sme v Čiernej Hore, bez ohľadu na etnický pôvod či náboženské vyznanie, všetci oprávnene hrdí,“ dodal na záver.