Irán nemá v úmysle vyvinúť jadrovú zbraň, vyhlásil dnes pred Valným zhromaždením OSN iránsky prezident Masúd Pezeškján. Urobil tak len necelé štyri dni pred obnovením sankcií OSN proti Teheránu kvôli jeho spornému jadrovému programu. Irán tvrdí dlhodobo, že o získanie jadrovej zbrane neusiluje.
"Týmto znovu a pred týmto zhromaždením vyhlasujem, že Irán nikdy neusiloval a nebude usilovať o výrobu jadrovej bomby. Jadrové zbrane nechceme," povedal Pezeškján.
Obnovenie sankcií
Británia, Francúzsko a Nemecko, takzvaná skupina E3, začali 28. augusta 30-dňový proces vedúci k opätovnému uloženiu pozastavených sankcií OSN na Irán, keďže Teherán podľa tejto trojice krajín nedodržiava záväzky ohľadom medzinárodnej kontroly svojho jadrového programu vyplývajúce z dohody z roku 2015. Bezpečnostná rada OSN potom minulý piatok zamietla návrh, ktorý zmrazenie sankcií predlžoval.
Európske mocnosti Iránu na konci augusta ponúkli, že obnovenie sankcií odložia až o šesť mesiacov, aby poskytli priestor na rokovania o dlhodobej dohode za predpokladu, že Irán opätovne povolí prístup inšpektorov OSN do svojich jadrových zariadení, vyrieši obavy ohľadom svojich zásob obohateného uránu a začne rokovania so Spojenými štátmi. Teherán tieto podmienky označil za nerealistické.
Pezeškján dnes skupinu E3 obvinil, že začala podľa neho "nezákonný" proces obnovenia medzinárodných sankcií voči Iránu "na príkaz Spojených štátov amerických".
Pozastavené sankcie podľa agentúry AP počítajú so zákazom dodávok zbraní do Iránu, zákazom výroby jadrových zariadení, obmedzením balistického programu, zmrazením majetku a cestovnými obmedzeniami.
Zničený jadrový program
Analytik medzinárodných vzťahov Richard Gowan podľa agentúry AFP minulý týždeň nevylúčil možnosť, že sa Irán a európske krajiny dohodnú na ďalšom pozastavení sankcií na poslednú chvíľu na okraj rokovania Valného zhromaždenia OSN. Podľa európskych diplomatov to však nie je príliš pravdepodobné.
Iránsky jadrový program zrejme výrazne zničili izraelské a americké údery z júnovej 12-dňovej vzdušnej vojny, ktoré cielili na hlavné jadrové zariadenia aj na vedcov aktívnych v programe. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí nedávno uviedol, že zásoby uránu obohateného na 60 percent sú zavalené pod sutinami zasiahnutých jadrových zariadení.
Irán v roku 2015 podpísal so Spojenými štátmi, EÚ, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo svojich jadrových zariadeniach. Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program a zabezpečiť jeho medzinárodnú kontrolu výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.
Po odstúpení USA od dohody v prvom prezidentskom období Donalda Trumpa v roku 2018 a opätovnom uvalení amerických sankcií na Irán prestal Teherán dohodu dodržiavať. Začal obohacovať urán na 60 percent čistoty a obmedzil inšpekcie MAAE. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent, obohatenie z 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok.