Delegáti sobotňajšieho zjazdu Slobodnej strany Rakúska radenej ku krajnej pravicim ktorý sa konal na výstavisku v Salzburgu, potvrdili Herberta Kickla vo funkcii predsedu. Kickl, ktorý nemal protikandidáta, získal 96,94 percenta hlasov približne 850 delegátov a dosiahol tak ešte lepší výsledok ako v roku 2022. Informovali o tom agentúry APA a DPA.
Kickl v prejave zopakoval svoju ambíciu stať sa kancelárom a transformovať Rakúsko. Zastavenie prijímania žiadateľov o azyl, prijatie zákona zakazujúceho politický islam a rozšírenie priamej demokracie spomenul ako stavebné kamene budúcej „tretej republiky“. Ide o koncept, ktorý v rokoch 1986 - 2000 presadzoval už nežijúci predseda Slobodnej strany Rakúska Jörg Haider.
V Rakúsku sa súčasný politický poriadok označuje ako Druhá republika, Prvou republikou je obdobie rokov 1919 - 1934. „Nie je to systém, ktorý nás zlomí, ale my skoncujeme s týmto chybným systémom,“ vyhlásil Kickl. Svoj prejav Kickl tradične využil aj na útok na rakúsku vládu a jej „systémových“ ministrov.
Hovoril o svojej motivácii pre prerušenie rokovaní o zostavení vlády s ľudovcami, „klimatickom komunizme“ a pandémii ochorenia COVID-19 a kritizoval verejnoprávny telerozhlas ORF. Neutralita Rakúska je podľa neho ohrozená pre zlé smerovanie zahraničnej politiky.
Zjazd Slobodnej strany Rakúska sa začal pustením videoodkazov od politikov zo zahraničia vrátane Alice Weidelovej z Alternatívy pre Nemecko, predsedníčky francúzskeho Národného združenia Marine Le Penovej, maďarského premiéra Viktora Orbána či talianskeho vicepremiéra Mattea Salviniho.
Pôvodne sa mal konať v júni v Tirolsku, ale po streľbe na škole v Grazi, pri ktorej jej bývalý žiak zabil 10. júna desať ľudí, bol odložený. Podľa súčasných prieskumov verejnej mienky má opozičná Slobodnej strany Rakúska podporu približne 35 percent voličov. To je výrazne viac ako vyše 29 percent, s ktorými vyhrala pred rokom v parlamentné voľby.
Vládu však nakoniec zostavili ľudovci so sociálnymi demokratmi a liberálnou stranou NEOS.