Moldavská vláda Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej so ziskom viac ako 50,1 percenta zvíťazila v nedeľných parlamentných voľbách a v 101-člennom zákonodarnom zbore bude mať väčšinu 55 kresiel.
Nebude preto musieť skladať koalíciu. Vyplýva to z údajov volebnej komisie po sčítaní 99,78 percenta hlasov. Informujú o tom agentúra Moldpres a Rádia Slobodná Európa.
Zatiaľ čo PAS podľa informácií na webe komisie získala priazeň 50,1 percenta voličov, opozičný proruský Vlastenecký blok komunistických a socialistických strán podľa týchto predbežných výsledkov dostal od voličov 24,26 percenta hlasov. Predtým agentúry písali, že tento blok by mohol mať v novom parlamente 27 kresiel.
PAS, ktorú založila prezidentka Maia Sanduová, je pri moci od roku 2021. Prieskumy naznačovali, že príde o parlamentnú väčšinu, keďže opozičné strany sa zameriavali na voličov znepokojených vysokými životnými nákladmi, rastúcou chudobou a stagnujúcou ekonomikou.
Opozícia vyzvala na demonštráciu
Líder BEP Igor Dodon ešte pred začiatkom zverejňovania sčítania hlasov v televízii večer vyhlásil, že vyhrala jeho koalícia, a vyzval PAS, aby odovzdala moc. Vyzval zároveň stúpencov všetkých opozičných strán, aby sa v pondelok na poludnie zišli pred parlamentom a "bránili" svoje hlasy.
Hlasovania, ktoré bolo vnímané ako voľba medzi integráciou krajiny do Európskej únie a návratom do sféry vplyvu Moskvy, sa zúčastnilo približne 52 percent voličov, čo je viac ako v minulosti.
Moldavsko s 2,4 milióna obyvateľov je kandidátom na členstvo v EÚ od roku 2022. Prozápadná prezidentka Maia Sanduová s väčšinou proeurópskych síl chce pokračovať v reformách nevyhnutných pre vstup do EÚ.
Do parlamentu by sa tiež mali dostať proruské sily z bloku Alternatíva (7,99 percenta) a strany podnikateľa Renáta Usatiiho (6,21 percenta). Prekvapivo päťpercentnú hranicu prekonala aj strana PPDA, kedysi založená za účelom zjednotenia s Rumunskom (5,63 percenta).
Zásahy z Moskvy
Moldavské úrady podľa prezidentky Sanduovej očakávajú v najbližších dňoch pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov, najmä v hlavnom meste Kišiňove. Vyzvala ľudí, aby zostali pokojní napriek všetkým provokáciám.
Súčasná prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje zo zasahovania do vnútorných záležitostí, z dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zasahovania do volieb. Moskva tieto obvinenia odmieta.
Na napätie obklopujúce voľby poukázali vyhrážky bombami vo volebných miestnostiach v Taliansku, Rumunsku, Španielsku a USA, informovala BBC.
Podobné hrozby hlásili v samotnom Moldavsku a troch ľudí zadržali pre podozrenie z prípravy nepokojov deň po voľbách. Predseda Sanduovej strany Igor Grosu obvinil z nedeľňajších incidentov skupiny podporované Moskvou a vyzval na "trpezlivosť a pokoj", aby mohlo hlasovanie pokračovať.
Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky.
Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.