V Krasnojarsku na juhu Sibíri zadržali novinárku Svetlanu Chustikovú kvôli podozreniu zo šírenia klamlivých správ o ruskej armáde. Za to podľa ruských zákonov hrozí až desaťročné väzenie. Informuje o tom napríklad server Rádia Sloboda, pre ktoré Chustiková v minulosti pracovala.
Kedy konkrétne bola novinárka zadržaná, nie je jasné, uvádza Rádio Sloboda, podľa ktorého vyšetrovací výbor o veci informoval dnes ráno.
Podľa vyšetrovateľov Chustiková v máji 2023 napísala pre médium označené v Rusku za zahraničného agenta materiál obsahujúci "zjavne nepravdivé informácie" o činnosti ruských vojakov počas vojny na Ukrajine. Vyšetrovanie ukázalo, že Chustiková spolupracovala s Rádiom Svobodom, konkrétne so serverom Sibir.Realii.
Novinárka potvrdila, že s Rádiom Svoboda spolupracovala, avšak do roku 2023, teda do doby, kým ruské úrady túto mediálnu organizáciu označili za nežiaducu. To sa stalo až vlani vo februári. Takzvané nežiaduce organizácie nesmú v Rusku pôsobiť a ruskí občania s nimi nesmú spolupracovať pod hrozbou až šesťročného väzenia.
Rádio Sloboda uvádza, že články Chusticovej zverejňovali aj iné médiá, napríklad Komsomolskaja pravda alebo Argumenty aj fakty.
Krasnojarský súd poslal novinárku do 28. novembra do väzby. Odmietol, aby bola v domácom väzení, pretože vlastní cestovný pas a v minulosti vychádzala do zahraničia. "Trikrát som ako turistka vycestovala do Česka. Naposledy vlani som ako turistka bola v Gruzínsku," cituje Chustikovú server ngs24.ru. Povedala, že sa nikam cestovať nechystala, nekúpila si napríklad žiadne lístky.
Za šírenie klamlivých správ o ruskej armáde môžu ruskí vyšetrovatelia a súdy označiť akékoľvek výroky o vojne na Ukrajine, ktoré sú v rozpore s oficiálnym stanoviskom ministerstva obrany.
Ruský súd vlani v júli za šírenie klamlivých správ o ruskej armáde poslal na 6,5 roka do väzenia Aksu Kurmaševovovú, rusko-americkú novinárku žijúcu v Prahe a pracujúcu pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Krátko potom sa ale dostala na slobodu počas rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.
Útlak médií kritických voči režimu Vladimira Putina výrazne zosilnil po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Organizácia Reportéri bez hraníc vo svojom poslednom vydaní rebríčka slobody tlače Rusko zaradila na 171. priečku zo 180.