Organizácia Globsec a Medzinárodné centrum boja proti terorizmu (ICCT) zaznamenali od roku 2022 v Európe najmenej 110 sabotáží alebo pokusov o ne s potvrdenými väzbami na Rusko. Ide o fyzické útoky, napríklad podpaľačstvo, do štatistiky sa naopak nepočítajú kybernetické a informačné operácie. V Česku bolo útokov päť. ČTK o tom dnes za Globsec informoval Filip Nerád.
Autori analýzy upozornili, že po vyhostení stoviek agentov z Európy presúva Moskva svoju pozornosť na väznice, organizovaný zločin a zraniteľné komunity. Do operácií bolo podľa nich zapojených minimálne 131 páchateľov, aspoň 35 z nich malo kriminálnu minulosť. Cieľom útokov je sabotovať kritickú infraštruktúru, páchať podpaľačstvo a vykonávať atentáty, ktoré majú destabilizovať kontinent. Väčšina útokov bola namierená proti Poľsku a Francúzsku.
Zatiaľ čo v roku 2022 bolo útokov v Európe 13, o dva roky neskôr už 64. "Obchádzanie sankcií a nelegálny obchod poskytujú Rusku zdroje, zatiaľ čo organizovaný zločin poskytuje siete. Moskva kombinuje obe dimenzie vo svojej hybridnej vojne proti Európe," uviedol spoluautor analýzy Julian Lanches.
Najčastejším typom útoku je podpaľačstvo, týchto prípadov bolo 34. Tretina z toho sa stala v Poľsku, ktoré je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny čeliaca od roku 2022 ruskej agresii. Autori pripomínajú napríklad zničenie najväčšieho obchodného centra vo Varšave. Podarilo sa naopak podľa zmariť pokusy o vykoľajenie vlakov vezúcich vojenskú pomoc na Ukrajinu.
Na druhom mieste medzi typmi útokov je vandalizmus, týchto prípadov bolo 27. Česka sa potom týkali napríklad snahy o narušenie verejného poriadku, čo sa podľa analýzy prejavovalo napríklad bombovými vyhrážkami českým školám. Podobné prípady boli aj na Slovensku či v Estónsku.
Organizácie zaznamenali aj päť atentátov či fyzických napadnutí. Väčšinou sa týkali ruských disidentov v zahraničí. Zavraždený bol napríklad Maxim Kuzminov, ruský pilot, ktorý aj s vrtuľníkom Mi-8AMTŠ prebehol na Ukrajinu. Potom sa presťahoval do Španielska, kde bol zavraždený pravdepodobne najatými vrahmi. Autori analýzy pripomínajú aj prípad Leonida Volkova, blízkeho poradcu zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navalného. Volkova pri jeho dome v litovskom Vilniuse kladivom napadol neznámy útočník, zlomil mu ľavú ruku a pomliaždil ľavú nohu.
Podľa analýzy jednotlivé útoky najčastejšie páchajú muži vo veku od 20 do 40 rokov. Ide napríklad o manuálnych pracovníkov, nezamestnaných alebo zadlžených ľudí, často pochádzajúcich z východnej Európy. "Hlavnou motiváciou pre nich je finančná odmena, od siedmich eur za graffiti až po tisíce eur za útoky na infraštruktúru," uviedli autori analýzy. Až 89 percent páchateľov konalo v malých skupinách priateľov alebo príbuzných.
Správa tiež vyzýva krajiny Európskej únie, aby do svojich rozpočtov na obranu zahrnuli významnejšie investície do vnútornej bezpečnosti, napríklad na posilnenie polície, spravodajských služieb, súdnictva či colných a finančných orgánov. Odporúča rozšíriť tému hybridných hrozieb o nelegálne financovanie, obchádzanie sankcií a zločineckej siete.
Autori zdôrazňujú potrebu posilniť spoluprácu medzi súkromným a verejným sektorom a vybudovať stabilné mechanizmy zahŕňajúce finančné inštitúcie, poisťovne, logistické spoločnosti a sektory náchylné na pašovanie.