Otázkou, ako využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny, sa bude Európska rada opätovne zaoberať 23. a 24. októbra. V príspevku na platforme X to v stredu uviedol predseda Európskej rady António Costa, správa pochádza zo spravodajského webu Politico.
Ako objasnil Politico, kľúčovým problémom je, ako tieto prostriedky použiť na financovanie pôžičky pre Ukrajinu bez ich priameho skonfiškovania, pretože takéto zhabanie by mohlo byť porušením medzinárodného práva a mohlo by podkopať dôveryhodnosť eura na globálnej scéne. Belgicko žiada, aby sa odvetné opatrenia zo strany Ruska rozdelili rovnomerne medzi členov EÚ. Túto myšlienku podporilo aj Francúzsko.
Politico dodal, že lídri EÚ sa v stredu na svojom neformálnom summite v Dánsku podrobne venovali aj otázkam spoločnej obrany, pričom vo všeobecnosti privítali návrhy Európskej komisie.
Zároveň však trvali na tom, aby v budúcnosti mali slovo pri rozhodovaní - v záujme toho sa ministri obrany 27 členských štátov majú s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Kają Kallasovou stretávať častejšie.
Diskusia o obrane bola pôvodne plánovaná na dve hodiny, ale rokovanie napokon trvalo štyri hodiny - nie pre spory, ale pre to, že vystúpiť chcel každý z prítomných lídrov.
Popoludní sa lídri okrem otázky zmrazených ruských aktív venovali aj procesu rozširovania EÚ. Costa navrhol, aby sa o začatí prístupových rokovaní rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti.
Maďarský premiér Viktor Orbán však tento návrh okamžite odmietol. Opustiť princíp jednomyseľnosti však odmietajú aj viaceré ďalšie krajiny EÚ - v snahe zachovať právo veta v Európskej rade, doplnil Politico a pripomenul, že Orbán je v EÚ považovaný za najbližšieho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.