Počas násilných protestov v Maroku, ktorých účastníci žiadajú reformy v zdravotníctve a školstve, bolo zadržaných viac než 400 ľudí, uviedlo v stredu ministerstvo vnútra.
Protesty si vyžiadali prvé dve obete z radov civilistov. O život prišli, keď sa dav ľudí pokúsil vziať útokom policajnú stanicu pri meste Agadir, informovala vládna tlačová agentúra MAP s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.
MAP doplnila, že policajti údajne „boli nútení použiť svoje služobné zbrane v legitímnej sebaobrane, aby odrazili útok“, ktorého cieľom bolo „zaistiť si muníciu, vybavenie a služobné zbrane.“ Úrady uviedli, že polícia počiatočný útok odrazila, ale skupina ľudí sa na nich vrhla znova s „čepeľovými zbraňami.“ Dvaja z útočníkov podľahli následkom strelných poranení. Niekoľko ďalších útočníkov utrpelo zranenia. V kauze sa začalo súdne vyšetrovanie, uviedla MAP.
Ako v noci na štvrtok spresnila agentúra AP, úradmi nepovolené protesty pokračovali v stredu večer už piaty deň a konali sa vo veľkých mestách po celom Maroku.
Doteraz najnásilnejšia bola štvrtá noc, keď zranenia utrpelo 263 príslušníkov bezpečnostných síl a 23 civilistov. Demonštranti podpaľovali autá a rabovali obchody, došlo aj k poškodeniu administratívnych budov, bánk a obchodov.
Protesty organizuje mládežnícke hnutie GenZ 212 prostredníctvom platforiem TikTok, Instagram a aplikácie Discord. Účastníci protestov poukazujú na miliardové investície do príprav futbalových majstrovstiev sveta 2030, zatiaľ čo školy a nemocnice v Maroku zostávajú podfinancované.
Hnutie GenZ 212 vo vyhlásení deklarovalo, že odmieta násilie a že jeho cieľom sú pokojné protesty proti vláde, nie proti polícii.
Ministerstvo vnútra opakovane uviedlo, že bude rešpektovať právo občanov na protesty v rámci zákona a že zasahovať bude „zdržanlivo a s pokojom, vyhýbajúc sa provokáciám“.
Maroko sa pripravuje na usporiadanie Afrického pohára národov vo futbale, ktorý sa bude konať koncom tohto roka. V roku 2026 čakajú túto krajinu parlamentné voľby. AP konštatovala, že voľby sa budú konať v situácii, keď mnohí obyvatelia Maroka napriek hospodárskemu rastu pociťujú nespokojnosť pre veľké regionálne rozdiely, nízku úroveň verejných služieb a nedostatok pracovných príležitostí, najmä pre mladých.
AFP doplnila, že podľa pozorovateľov Maroko zažíva najnásilnejšie demonštrácie od rokov 2016–17, keď sa nepokoje odohrávali v horskom regióne Ríf na severe krajiny.