Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v rozhovore pre maďarský portál Partizán vrátila k udalostiam pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Uviedla, že po roku 2021 sa usilovala o nový formát rokovaní s Moskvou, ale podľa nej ho niektoré štáty EÚ odmietli.
Dodala, že pandémia covidu znemožnila osobnú diplomaciu. Podobne sa vyjadrovala už vo svojej knihe Sloboda, ktorá vyšli vlani na jeseň.
Bývalá kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre Partizán povedala, že v roku 2021 cítila, že ruský prezident Vladimir Putin už neverí minským dohodám. Tieto dohody z rokov 2014 a 2015 mali upokojiť konflikt na východe Ukrajiny a dať Kyjevu čas posilniť obranu.
Podľa Merkelovej chcela vtedy EÚ skúsiť nový formát priamych rokovaní s Moskvou, ale narazila na odpor niektorých členov, najmä pobaltských štátov a Poľska. Dohoda tak nevznikla a krátko potom, vo februári 2022, Rusko začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu.
Merkelová tiež pripomenula, že k narušeniu vzťahov prispela pandémia koronavírusu. Stretnutia lídrov sa presunuli do online priestoru a podľa bývalej kancelárky nebolo možné hľadať nové kompromisy pri takto obmedzenom kontakte.
Nemecký denník Bild upozornil, že Merkelová vo svojom hodnotení zabúda na ruské útoky na Ukrajinu v rokoch 2015 až 2021. Podľa denníka Moskva už vtedy postupne pripravovala inváziu a jej kroky mali tisíce obetí medzi ukrajinskými vojakmi.
Celkovo Merkelová svoje výroky zasadila do širšej debaty o tom, či EÚ mala pred vojnou viac rokovať s Moskvou a snažiť sa udržať diplomatické kanály otvorené. Sama priznala, že jej snaha vytvoriť nový dialógový rámec nakoniec zlyhala.