Sergej Lavrov pri dnešnom rokovaní v Moskve s vládnou delegáciou afganského radikálneho hnutia Taliban varoval pred zahraničnou vojenskou prítomnosťou v Afganistane. Šéf ruskej diplomacie pritom podľa agentúry AP zdôraznil, že rozmiestnenie vojenskej infraštruktúry akéhokoľvek štátu na území tejto ázijskej krajiny je neprijateľné.
Lavrov tak urobil nedlho po tom, čo Američania prejavili záujem o vojenskú základňu Bagrám ležiacu neďaleko Kábulu. Moskovských rozhovorov sa dnes zúčastnili aj predstavitelia z Číny, Indie, Iránu, Kazachstanu, Kirgizska, Pakistanu, Tadžikistanu a Uzbekistanu.
Čo sa skrýva za uznaním vlády Talibanu Ruskom?
"Vojenská prítomnosť akýchkoľvek mimoregionálnych hráčov by mohla viesť iba k destabilizácii a k novým konfliktom," povedal Lavrov. Dodal, že história Afganistanu je toho dôkazom.
Sovietsky zväz viedol v Afganistane desaťročnú vojnu, ktorá sa skončila stiahnutím ruských vojsk v roku 1989. V minulosti boli v Afganistane aktívne aj jednotky USA a ich spojencov pri ofenzíve proti Talibanu a teroristickej sieti al-Kájda po útokoch na Spojené štáty z 11. septembra. Američania by teraz chceli získať späť základňu Bagrám, ktorá bola v Afganistane ich oporným bodom a ktorú vybudoval Sovietsky zväz v 50. rokoch minulého storočia.
Americká armáda základňu opustila v júli 2021 po stiahnutí síl USA a NATO z Afganistanu, nasledujúci mesiac ju obsadil Taliban. Minulý mesiac afganská vláda odmietla snahu amerického prezidenta Donalda Trumpa o opätovné získanie Bagrámu.
Afganský minister zahraničia Amír Chán Muttakí dnes v Moskve ocenil ruské rozhodnutie oficiálne uznať vládu Talibanu. "Vážim si to a prajem si, aby všetky krajiny išli rovnakou cestou," povedal. Odkedy Taliban v roku 2021 prevzal kontrolu nad Afganistanom, začalo sa hnutie usilovať o medzinárodné uznanie svojho režimu.
Rusko sa stalo tento rok v júli prvou krajinou, ktorá vládu Talibanu uznala po tom, čo Moskva vyškrtla hnutie zo svojho zoznamu zakázaných organizácií, informovala AP. Radikálne hnutie tiež nadviazalo diplomatické styky napríklad s Čínou a Spojenými arabskými emirátmi.
Vláda Talibanu je však na svetovej scéne izolovaná, a to predovšetkým kvôli porušovaniu práv žien. Lavrov pri dnešnom rokovaní kritizoval Západ za nepriateľský postoj voči Kábulu a za sankcie uvalené proti talibanskému režimu.
Taliban po prevzatí moci spočiatku sľuboval umiernenejšiu vládu ako počas svojej prvej vlády v rokoch 1996 až 2001, ale krátko po prevzatí moci začal presadzovať striktný výklad islamského práva. Ženy napríklad majú zakázané vykonávať väčšinu pracovných pozícií a vstupovať na verejné miesta, ako sú parky, kúpele a telocvične. Mladým dievčatám je zase podľa AP zakázané vzdelávať sa v školách po ukončení šiestej triedy.