Dolná komora ruského parlamentu schválila v stredu návrh na odstúpenie od dohody so Spojenými štátmi o znížení veľkých zásob plutónia použiteľného na výrobu zbraní. Obom krajinám zostalo plutónium z tisícov jadrových hlavíc z obdobia studenej vojny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Dohoda o nakladaní s plutóniom a jeho likvidácii vstúpila do platnosti v roku 2011 a zaväzuje USA a Rusko, aby sa zbavili po najmenej 34 tonách plutónia. Podľa amerických predstaviteľov by toto množstvo stačilo na výrobu až 17-tisíc jadrových hlavíc.
„Spojené štáty podnikli rad nových protiruských krokov, ktoré zásadne menia strategickú rovnováhu, ktorá existovala v čase tejto dohody, a vytvárajú ďalšie hrozby pre strategickú stabilitu,“ uvádza sa v ruskom oznámení o návrhu zákona.
Po demontáži tisícov bojových hlavíc po studenej vojne zostali Moskve a Washingtonu obrovské zásoby zbraňového plutónia. Jeho skladovanie je nákladné a predstavuje tiež potenciálne riziko pre šírenie jadrových zbraní.
Cieľom PMDA bolo premeniť toto plutónium na bezpečnejšie formy, ako je jadrové palivo MOX, alebo ho použiť na výrobu elektriny ožarovaním plutónia v reaktoroch. Rusko v roku 2016 pozastavilo plnenie tejto dohody, čo odôvodnilo sankciami a ďalšími nepriateľskými krokmi USA, rozširovaním NATO a zmenami v likvidácii plutónia v Spojených štátoch.
Rusko a USA sú zďaleka najväčšie jadrové veľmoci. Spolu majú približne 8000 nukleárnych hlavíc, čo je však oveľa menej než 73-tisíc z roku 1986, vyplýva z údajov Federácie amerických vedcov.
