Nobelovu cenu mieru za rok 2025 získala venezuelská opozičná politička María Corina Machadová.
Oznámil to v piatok predpoludním Nórsky Nobelov výbor.
Machadová bola ocenená za to, že sa zasadzuje o demokratické práva venezuelského ľudu, zdôvodnil svoju voľbu Nobelov výbor. Označil ju za jeden z najvýnimočnejších príkladov občianskej odvahy v Latinskej Amerike v poslednom období.
Zjednocujúca postava
Výbor vyzdvihol skutočnosť, že 58-ročná Machadová sa stala zjednocujúcou postavou v kedysi rozdelenej politickej opozícii vo Venezuele. Napriek tomu, že sa musela v uplynulom období pred štátnymi orgánmi skrývať, rozhodla sa zostať v krajine, čo je voľba, ktorá podľa Nobelovho výboru inšpirovala milióny ľudí.
Machadová v októbri 2023 zvíťazila v opozičných primárkach na kandidátku do prezidentských volieb, ktoré sa mali konať v polovici roka 2024.
Avšak medzičasom najvyšší súd potvrdil predchádzajúce rozhodnutie volebných orgánov, že Machadová sa nesmie uchádzať o žiadnu volenú funkciu nasledujúcich 15 rokov za aktívnu podporu Juana Guaidóa, ktorý podľa opozície zvíťazil v prezidentských voľbách z roku 2018.
Po tom, čo rozsudok znemožnil Machadovej kandidovať, navrhla za svoju náhradníčku Corinu Yorisovú. Tú však úrady do volieb nezaregistrovali a napokon kandidoval Edmundo González Urrutia. V sporných voľbách oficiálne zvíťazil úradujúci líder krajiny Nicolás Maduro a opozičný kandidát dva mesiace po voľbách ušiel do Španielska.
Žije v ilegalite
Vlani venezuelská bojovníčka za politickú slobodu a práva občanov dostala Cenu Václava Havla za ľudské práva, ktorú od roku 2013 udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy spolu s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77.
Machadová v posledných mesiacoch veľmi obmedzila svoje aktivity na verejnosti a so svojimi priaznivcami aj so svetom komunikuje hlavne prostredníctvom sociálnej siete.
Médiá informovali o jej verejnom vystúpení vo Venezuele naposledy v januári tohto roka. Pri tej príležitosti bola podľa svojho tímu krátko zadržaná.
Podľa niektorých médií teraz žije v ilegalite. Keď vlani dostala od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, prevzala ju jej dcéra Ana Corina Sosaová.
Trump vytúženú cenu nedostal
Nobelov výbor tento rok dostal 338 nominácií, z ktorých 244 boli jednotlivci a 94 organizácie. V minulom roku, keď cenu za mier získala japonská organizácia Nihon Hidankjó usilujúca sa o svet bez jadrových zbraní, bolo nominácií o 52 menej.
V posledných týždňoch sa ako o jednom z kandidátov na Nobelovu cenu za mier často spomínalo meno prezidenta USA Donalda Trumpa.
Trump opakovane verejne vyhlásil, že si Nobelovu cenu za mier zaslúži, čo odôvodňoval svojimi úspechmi pri ukončovaní vojen vo svete.
Do tejto bilancie započítal ozbrojené konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Indiou a Pakistanom, Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, Kambodžou a Thajskom, Egyptom a Etiópiou, a Srbskom a Kosovom.
Niektoré z týchto Trumpových tvrdení však odborníci považujú za sporné, najmä v prípadoch, keď tieto konflikty pokračovali aj po Trumpovej intervencii.
Minulý týždeň Trump povedal, že ak Nobelovu cenu nedostane, bude to považovať za urážku Spojených štátov.
Mnohí experti vopred odhadovali, že Trump cenu nezíska, pretože podľa niektorých názorov americký prezident rozkladá medzinárodný svetový poriadok, ktorého si Nobelov výbor cení.