Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán kontaktoval Rusko, aby zistil, aké protiopatrenia by podniklo, ak by EÚ poskytla Ukrajine ruské menové rezervy zabavené v Európe, a či by Rusko následne neskonfiškovalo na svojom území maďarské spoločnosti alebo ich majetok. S odvolaním sa na portál telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Má Orbánova podpora Ruska opačný účinok?
Orbán o tom hovoril vo štvrtok na 23. zasadnutí Stálej maďarskej konferencie. Nespresnil, akú odpoveď dostal od Moskvy, ani to, koho v tejto záležitosti kontaktoval.
Ruské aktíva
Európska komisia uvažuje o poskytnutí zaistených ruských aktív Ukrajine formou pôžičky, ktorú by Ukrajina vrátila až po tom, čo jej Rusko zaplatí vojnové reparácie. V tom prípade by podľa predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej neboli ruské aktíva formálne skonfiškované.
Tieto aktíva ruskej centrálnej banky sú väčšinou držané v Belgicku a sú zmrazené podľa sankčného režimu, ktorý EÚ konsenzom obnovuje každých šesť mesiacov.
Belgicko sa obáva priamo skonfiškovať ruské aktíva, aby od neho Moskva v budúcnosti nežiadala odškodné, a takisto sa obáva, že tento krok by v zahraničí mohol zasiať nedôveru v bezpečnosť ukladania financií v Belgicku.
Portál Politico medzičasom uviedol, že v Bruseli skúmajú, ako by sa dalo schvaľovať sankcie voči Rusku kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti, keďže sa obávajú maďarského veta. Po poslednom summite EÚ Orbán vyhlásil, že „nie sme zlodeji“ a skonfiškovanie ruských peňazí neodsúhlasí.
„Maďarsko nikdy nebude súčasťou žiadneho rozhodnutia, ktoré by bralo peniaze niekoho iného, to je isté,“ odpovedal Orbán po nedávnom kodanskom summite na otázku, či takýto plán zablokuje, alebo sa doň jednoducho nezapojí.
Napäté vzťahy
Orbán okrem iného ďalej povedal, že Ukrajina je voči Maďarsku nepriateľská, že bilaterálne vzťahy sú napäté až extrémne zlé, a že ukrajinské siete sú „hlboko infiltrované v maďarskej politike a ekonomike“. „Približne jedenásť miliónov Ukrajincov odišlo na západ do Európy, v rámci nej aj do Maďarska, pričom časť z nich opustila Ukrajinu s konkrétnymi úlohami,“ vyhlásil premiér.
Orbán dodal, že niektorí ukrajinskí utečenci predstavujú riziko pre národnú bezpečnosť, pretože Ukrajina chce zmeniť suverénnu zahraničnú politiku Maďarska.
K vzťahu Maďarska a Slovenska maďarský ministerský predseda poznamenal, že Bratislava môže v Bruseli presadzovať pozície Budapešti, keby sa Maďarsku v tom v rámci EÚ bránilo.
Podľa Orbána síce existujú historické krivdy, ale súčasný stav vzťahov ukazuje, že neexistuje beznádejný medzištátny vzťah. Pripomenul zámer postaviť na Dunaji ďalší most pre nákladnú dopravu. Na zasadnutí MÁÉRT-u sa zúčastnil aj predseda Maďarskej aliancie László Gubík.
Konferencia MÁÉRT spájajúca maďarskú vládu so zahraničnými Maďarmi vznikla 20. februára 1999. Vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya prerušila v roku 2004 sériu jeho zasadnutí a hľadala iné formy konzultácií maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov. Od roku 2010 však MÁÉRT opäť pokračuje so zasadaniami.