Americký prezident Donald Trump a ruský líder Vladimir Putin sa dohodli, že sa stretnú v Budapešti v Maďarsku s cieľom pokračovať v rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine. Oznámil to Trump krátko po telefonáte s Putinom, ktorý označil za „veľmi produktívny“. „Myslím, že to bol veľmi dobrý telefonát,“ povedal novinárom v Bielom dome, kde v piatok prijme ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Trump sa v Budapešti stretne s Putinom
Trump vyjadril očakávanie, že sa so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v Budapešti stretne do dvoch týždňov. Podľa agentúry AFP to povedal vo štvrtok vo Washingtone. Maďarský premiér Viktor Orbán po telefonáte s Trumpom potvrdil, že prípravy na summit USA - Rusko už prebiehajú.
Správu potvrdil aj Kremeľ prostredníctvom Putinovho špeciálneho vyslanca Kirilla Dmitrieva, ktorý označil rozhovor za „pozitívny a produktívny“, s jasne definovanými ďalšími krokmi.
Telefonát a následné oznámenie prichádzajú len deň pred tým, ako sa má vo Washingtone ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretnúť s Trumpom. Pravdepodobne šéfa Bieleho domu požiada o kľúčové dodávky zbraní, vrátane rakiet Tomahawk. Keď Zelenskyj dorazil do USA, povedal, že Moskva „sa ponáhľa obnoviť dialóg, akonáhle počuje o Tomahawkoch“.
Stretnutie v Budapešti
Podľa informácií zverejnených Donaldom Trumpom na jeho sieti Truth Social, sa najskôr uskutoční stretnutie „vysokopostavených poradcov“ oboch krajín, ktoré má prebehnúť už budúci týždeň. Americkú delegáciu povedie minister zahraničných vecí a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Marco Rubio. Rusko bude zastupovať šéf diplomacie Sergej Lavrov. Miesto schôdzky poradcov zatiaľ nebolo spresnené.
Až po týchto rozhovoroch sa majú stretnúť aj samotní prezidenti, pričom Trump uviedol, že s Putinom sa dohodli na stretnutí v Budapešti v Maďarsku. Termín samitu zatiaľ nebol oznámený, no Trump vyhlásil, že verí, že počas telefonátu „urobili veľký pokrok“. Vyjadril presvedčenie, že mier na Blízkom východe, k dosiahnutiu ktorého mu ruský prezident zablahoželal, pomôže v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine.
„Prezident Putin a ja sa potom stretneme na dohodnutom mieste, v Budapešti, v Maďarsku, aby sme zistili, či môžeme túto ‘neslávnu‘ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou ukončiť," vyhlásil Trump. Vo svojom príspevku tiež spomenul, že veľká časť konverzácie s Putinom sa točila okolo obchodu medzi Ruskom a Spojenými štátmi po skončení vojny.
Putin vraj taktiež odovzdal Trumpovej manželke Melanii poďakovanie za jej angažovanosť v tom, aby sa ukrajinské deti odvedené z oblastí bojov ruskými vojakmi, dostali späť k svojim rodinám.
„Plánované stretnutie amerického a ruského prezidenta je skvelou správou pre mierumilovné národy sveta. Sme pripravení,“ reagoval maďarský premiér Viktor Orbán na platforme X. Na Facebooku zas skonštatoval, že je to ďalšia skvelá šanca na mier. „A to je ešte iba štvrtok!“ dodal. Orbán na sieti X tiež uviedol, že prípravy na „mierový summit medzi USA a Ruskom“ sú v plnom prúde.
„Maďarsko je ostrovom MIERU!“ napísal a dodal, že mier si vyžaduje trpezlivosť, silu a pokoru, a že Európa musí zmeniť svoj postoj a namiesto arogancie a podnecovania nekonečnej vojny potrebuje rokovania s Ruskom. Len dialóg môže podľa neho priniesť mier na náš kontinent.
Miesto navrhol Trump
Budapešť ako miesto schôdzky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom navrhol počas štvrtkového telefonátu Trump a šéf Kremľa s tým súhlasil, povedal novinárom vo štvrtok večer Putinov poradca Jurij Ušakov.
Schôdzka zatiaľ nemá určený termín, avšak prípravy na ňu sa podľa Ušakova začnú už v najbližších dňoch. V tejto súvislosti sa čoskoro uskutoční aj telefonát ministrov zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Marca Rubia.
Podľa Ušakova Trump počas telefonátu opakovane zdôrazňoval dôležitosť čo najskoršieho dosiahnutia mieru na Ukrajine. Zároveň vraj priznal, že tento ozbrojený konflikt je najťažší zo všetkých, ktoré vo funkcii prezidenta USA riešil. Podľa stanice Sky News tiež priznal, že veril, že vojnu na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni ruskej invázii, bude ľahšie vyriešiť vďaka jeho „vzťahu s prezidentom Putinom“.
Telefonát Putina s Trumpom podľa neho trval dve a pol hodiny. „Mimochodom, toto bol ich ôsmy telefonát,“ poznamenal Ušakov s tým, že iniciatíva na tento rozhovor vyšla z Kremľa.
„Počas tohto rozhovoru si vymenili množstvo informácií a zároveň to bolo veľmi otvorené a dôverné,“ zdôraznil poradca ruského prezidenta. Kremeľ uviedol, že práca na samite začne „okamžite“ po „mimoriadne úprimnom a dôveryhodnom“ telefonáte.
Putin podrobne oboznámil Trumpa so svojím hodnotením vývoja „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, kde majú podľa neho ruské jednotky strategickú iniciatívu na celej frontovej línii. „(Putin) pritom zdôraznil záujem Ruska na dosiahnutí mierového, politického a diplomatického riešenia,“ informoval Ušakov.
Dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine
Celá diplomatická aktivita prichádza v napätom období, tesne pred príchodom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Washingtonu. Ukrajinský líder má na druhý deň po Trumpovom telefonáte s Putinom rokovať s USA o posilnení ukrajinskej obrany. Hlavnou témou rokovaní by mohla byť žiadosť Kyjeva o dodávku rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk.
Prezidenti Ruska a USA sa podľa Ušakova zhovárali aj o prípadnej dodávke rakiet tohto typu Ukrajine. „Putin zopakoval svoje stanovisko, že rakety Tomahawk nezmenia situáciu na bojisku, avšak výrazne poškodia vzťahy medzi našimi krajinami, nehovoriac o vyhliadkach na mierové urovnanie (konfliktu na Ukrajine),“ upozornil Ušakov.
„Trump povedal, že sa zajtra stretne so Zelenským a pri rokovaní s ním bude brať do úvahy postoje ruského prezidenta, ktoré vyjadril v dnešnom telefonáte,“ odpovedal Ušakov na novinársku otázku, či Trump o dodávke tomahawkov Ukrajine rozhodne už pred schôdzkou v Budapešti.
Na neskoršej tlačovej konferencii Trump vyjadril presvedčenie, že hrozilo, že z konfliktu na Ukrajine bude tretia svetová vojna, nakoniec sa tak však podľa neho nestane.
Pokiaľ ide o možné dodávky tomahawkov Ukrajine, vyjadril sa americký prezident zdržanlivo, keď povedal, že ich potrebujú aj Spojené štáty. Tvrdil, že Spojené štáty tieto rakety potrebujú, aj keď ich majú veľa. „Nemôžeme vyčerpať zásoby našej krajiny,“ skonštatoval. Trump ešte v nedeľu varoval, že by Kyjevu mohol dodať Tomahawky, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine.
Dodanie týchto zbraní s dlhým doletom (približne 1 600 km), ktoré by potenciálne umožnili Ukrajine zasiahnuť ciele hlboko v ruskom vnútrozemí, by predstavovalo prelomový krok. Trump už predtým naznačil, že túto možnosť zvažuje ako nástroj nátlaku na Kremeľ, ak vojna neprinesie riešenie. Zelenskyj vyzval USA, aby Ukrajine poskytli pokročilé rakety s doletom 2 500 km. Na otázku začiatkom tohto týždňa, či uvažuje o poskytnutí rakiet Ukrajine, odpovedal Trump: „Uvidíme... Možno.“
Moskva už vopred varovala pred takýmto krokom. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov vyjadril „mimoriadne znepokojenie“ a upozornil, že Rusko by nemohlo rozlíšiť, či Tomahawky nesú jadrové hlavice, ak by boli odpálené z ukrajinského územia.
Ukrajinská veľvyslankyňa v USA Olga Stefanishyna uviedla, že ruské nočné útoky na Ukrajinu „hodiny pred“ Putinovým telefonátom s Trumpom „odhaľujú skutočný postoj Moskvy k mieru“. Vo vyhlásení pre CBS dodala: „Tieto útoky ukazujú, že stratégia Moskvy je stratégiou teroru a vyčerpania. Jedinou účinnou odpoveďou je tlak – prostredníctvom prísnejších sankcií, posilnenej protivzdušnej obrany a dodávky schopností s dlhým dosahom.“
Tlak na Kremeľ
Trumpov postoj voči Putinovi sa v posledných mesiacoch viditeľne sprísnil. Zatiaľ čo predtým pripúšťal územné ústupky, v poslednom období naznačil sklamanie z Putinovej neochoty rokovať o prímerí a Rusko dokonca označil za „papierového tigra“.
Trump zaujal oveľa tvrdší postoj voči Putinovi v súvislosti s vojnou na Ukrajine po tom, čo osobný summit na Aljaške v auguste nedosiahol rozhodujúci prelom v snahách o sprostredkovanie mierovej dohody. Lídri sa stretli na americkej pôde 15. augusta na samite, o ktorom americký prezident dúfal, že pomôže presvedčiť ruského prezidenta, aby začal komplexné mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Rusko začalo svoju plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022.
Trump a Putin sa rozprávali znova o niekoľko dní, keď Trump prerušil stretnutie so Zelenským a európskymi lídrami, aby zavolal Putinovi. Odvtedy ani Biely dom, ani Kremeľ verejne nepotvrdili žiadnu komunikáciu medzi nimi.
Súbežne s diplomatickými snahami narastá tlak aj v americkom Kongrese. Republikánski a demokratickí senátori zvažujú predloženie nadstraníckeho návrhu zákona o ďalších sankciách voči Rusku, pričom republikán John Thune uviedol, že „nastal čas“ pre ich schválenie. Senátori sa tiež usilujú o zorganizovanie stretnutia so Zelenským počas jeho návštevy.
Prezident Trump uviedol, že detaily rozhovoru s Putinom prediskutuje so Zelenským počas ich stretnutia v Bielom dome. Trump takisto avizoval, že Zelenského bude informovať o svojom telefonáte s Putinom.
„Máme problém - tí dvaja spolu príliš dobre nevychádzajú,“ poznamenal americký prezident, pričom túto údajnú nevraživosť označil za dôvod, prečo sa musí s každým z nich stretnúť zvlášť. „Tí dvaja majú medzi sebou strašný vzťah,“ uviedol.
Počas svojej prezidentskej kampane Trump tvrdil, že by dokázal ukončiť vojnu na Ukrajine v priebehu dní, no odvtedy priznal, že vyriešenie konfliktu bolo náročnejšie ako ktorýkoľvek, do ktorého sa zapojil po návrate do úradu.
Trumpova rétorika o Ukrajine
Trump bol považovaný za zmierlivejšieho voči Rusku ako jeho predchodca Joe Biden, a napäté vzťahy so Zelenským vyvrcholili 28. februára, keď on a viceprezident JD Vance kritizovali ukrajinského prezidenta v Oválnej pracovni v priamom prenose. Verejné vzťahy so Zelenským sa však v posledných mesiacoch výrazne zlepšili.
V septembri Trump naznačil veľký posun vo svojom pohľade na konflikt, keď povedal, že verí, že Kyjev by mohol „získať celú Ukrajinu späť vo svojej pôvodnej podobe“, čo je ďaleko od jeho verejných výziev Kyjevu, aby postúpil územie okupované Ruskom.
Koncom júla Trump stanovil Putinovi termín kratší ako dva týždne na dohodnutie prímeria alebo na čelenie rozsiahlym sankciám, vrátane opatrení proti krajinám, ktoré stále obchodujú s Ruskom. Hrozbu však nedodržal po tom, čo Putin súhlasil so stretnutím s Trumpom na Aljaške, čo americký prezident vtedy označil za významný diplomatický úspech, hoci to neprinieslo žiadny hmatateľný výsledok.
Skôr vo štvrtok indické ministerstvo zahraničných vecí spochybnilo tvrdenie Trumpa z predchádzajúceho dňa, podľa ktorého indický premiér Narendra Modi súhlasil s ukončením nákupu ruskej ropy. Hovorca indickej vlády uviedol, že si „nie je vedomý žiadnej konverzácie medzi oboma lídrami“, ktorá by sa uskutočnila predchádzajúci deň, po tom, čo Trump povedal, že Módí ho uistil, že nákupy sa zastavia „v krátkom čase“. USA tlačili na krajiny – najmä Indiu, Čínu a členské štáty NATO – aby zastavili nákup ruskej energie v snahe zvýšiť ekonomický tlak na Kremeľ. Zelenskyj tiež opakovane podporoval tieto výzvy.