Spolu s prímerím, ktoré začalo v Pásme Gazy platiť 10. októbra, sa dali do pohybu desiatky tisíc vysídlených Palestínčanov, ktorí sa z juhu vracajú do severných oblastí. Pre väčšinu z nich je však návrat šokujúci: namiesto domovov nachádzajú iba ruiny a skazu, opísal denník The Guardian.
Pásmo Gazy je po vojne tak zdevastované, že mnohí Palestínčania váhajú, či nie je lepšie vrátiť sa do stanových táborov na juhu, kde ľahšie získajú jedlo a vodu, alebo žiť v troskách svojich domov. Ďalšou otázkou je, ako dlho pokoj zbraní potrvá.
Krehké prímerie
Prímerie medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas ukončilo dvojročnú vojnu, ale je stále veľmi krehké. Viackrát už bolo porušených a cez predchádzajúci víkend si eskalácia vyžiadala životy najmenej 36 Palestínčanov a dvoch izraelských vojakov.
Palestínčania majú zmiešané pocity: radosť z konca bojov sa mieša s obavami z budúcnosti na vojnou zničenom území.
"Dúfala som, že sa vrátim a nájdem svoj dom stojaci, ale to, čo som našla, bolo úplne opačné. Nemohla som tú oblasť ani spoznať. Všetko bolo zrovnané so zemou. Tá skaza je za hranicou predstavivosti, niečo, čo myseľ nedokáže uchopiť, "citoval denník The Guardian Suhajr Absiovú, 50-ročnú matku siedmich detí, ktorá sa vrátila do štvrte Šajch Radván na severe mesta Gaza.
Jej rodina zostávala vo svojom dome v meste Gaza až do tohtoročného septembra, keď z okna videli, ako sa izraelské tanky približujú k ich štvrti. Spolu s nimi pozorovali aj obrnené vozidlá naplnené výbušninami a riadené na diaľku, ktoré izraelské sily používajú na to, aby obmedzili vlastné straty, keď postupujú mestom.
Pozemná invázia
"Stále sme sa presúvali z jednej oblasti do druhej na severe Gazy. Ale ostreľovanie každú hodinu zosilnelo a s pozemnou inváziou sme to už nemohli vydržať. V poslednom týždni vojny sme utiekli do južnej časti pásma," povedala Absiová.
Rodina mala pôvodne v pláne sa po návrate domov usídliť v troskách neďalekej školy, kde bola aspoň malá zásoba vody. Žiadny zdroj vody však rodina nenašla. V oblasti Šajch Radván bola vodná nádrž znečistená kvôli rozbitému kanalizačnému potrubiu. Podľa OSN oprava závisí od toho, kedy sa podarí dopraviť potrebné súčiastky cez hraničné priechody.
Hany Abed-Rabú, ktorý vo vojne stratil vnuka a syna, ktorého pozostatky sa zatiaľ nenašli, sa tiež vrátil do svojej štvrte v Džabáliji, kedysi husto obývanej utečencami. Zo štyroch domov, ktoré jeho rodina vlastnila, nezostal stáť ani jeden. Napriek tomu je odhodlaný zostať. "Narodil som sa tu, vyrástol som tu a tu v Džabáliji tiež zomriem," hovorí.