Z vyhodených batérií, čipov či zariadení chce India získavať vzácne kovy a nerasty potrebné pre moderné zelené varianty.
Podľa údajov OSN zverejnených minulý rok je India tretím najväčším producentom elektronického odpadu na svete. Ide napríklad o počítačové čipy a batérie, ktoré sú známe aj ako „e-odpad“.
Krajina chce využiť narastajúci odpad ako zdroj kritických nerastov, potrebných pre prechod na čistú energiu – od lítia až po vzácne zeminy, ktoré poháňajú solárne panely, veterné turbíny a batérie. Recyklačný systém v Indii je však veľmi roztrieštený a vo veľkej miere závisí od miliónov neformálnych pracovníkov.
Podľa odhadov neziskovej organizácie Toxics Link so sídlom v Dillí sa viac ako 90 percent zberu a počiatočnej demontáže e-odpadu vykonáva v neformálnych dielňach – často pracovníkmi bez ochranných pomôcok – za typickú dennú mzdu približne 300 rupií (necelé tri eurá). Následne sa takto získaný materiál predáva licencovaným recyklátorom.
Masy e-odpadu
Podľa Ústrednej rady pre kontrolu znečistenia (CPCB), ktorá patrí pod indické ministerstvo životného prostredia, vyprodukovala India v hospodárskom roku 2023–2024 takmer 1,75 milióna ton e-odpadu, čo je 73-percentný nárast za päť rokov.
Za posledných päť rokov sa množstvo oficiálne spracovaného e-odpadu v Indii viac než strojnásobilo. Dnes sa tam legálne zrecykluje už vyše 40 percent odpadu – približne toľko ako v Európe či USA.
Odborníci na udržateľnosť však varujú, že tieto čísla zakrývajú hlbší problém – chrbticou systému zostáva neformálny sektor, ktorý je neuznaný a slabo platený.
Tradičná ťažba je energeticky náročná a často škodlivá pre lesy a ekosystémy. Recyklácia ponúka možnosť získať rovnaké nerasty s oveľa menšími environmentálnymi nákladmi.
V roku 2023 indická vláda spustila Národnú misiu pre kritické nerasty v hodnote štyri miliardy dolárov, ktorá má zabezpečiť dodávky prostredníctvom zahraničných dohôd, nových domácich baní a rozšírenia formálnej recyklácie.
V septembri India schválila motivačný program na podporu recyklácie kritických nerastov, vrátane lítiovo-iónových batérií. Program poskytne oprávneným recyklátorom granty na počiatočné investície.
Neformálni pracovníci
Ako India buduje nové formálne recyklačné závody, výskumníci v oblasti udržateľnosti upozorňujú, že skutočnou skúškou bude, či tento prechod zlepší podmienky miliónov neformálnych pracovníkov, ktorí už dlho poháňajú ekonomiku e-odpadu.
Podľa údajov OSN do roku 2030 globálny objem e-odpadu vzrastie na 82 miliónov ton – pričom India sa na ňom bude podieľať čoraz väčším dielom.
Cieľ krajiny získavať kritické nerasty z rastúceho množstva odpadu tak vyvoláva zásadnú otázku: Dokáže India zabezpečiť čisté a udržateľné recyklovanie kritických nerastov bez toho, aby zanechala svoj neformálny pracovný sektor pozadu?
Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
