Svetoví lídri sa čoskoro stretnú v meste Belem v Brazílii na klimatickom summite OSN COP30, pripravení rokovať o všetkom – od budúcnosti tropických pralesov až po globálny prechod na nové zdroje energie.

Kým návrat Donalda Trumpa do prezidentského úradu znamenal, že Spojené štáty sa stiahli z medzinárodných klimatických záväzkov, krajiny sú pod tlakom zintenzívniť svoje kroky, pretože Svetová meteorologická organizácia varuje pred ďalšími rekordnými teplotami.

Podľa novej správy globálnej výskumnej skupiny Systems Change Lab svet momentálne „žalostne zaostáva vo všetkých oblastiach“ pri snahe obmedziť globálne otepľovanie.

Správa uvádza, že krajiny musia konať oveľa rýchlejšie. Či už ide o postupné ukončenie používania uhlia, alebo o znižovanie odlesňovania.

Krajiny a klimatická zmena

Parížska dohoda, prijatá v roku 2015, stanovila cieľ obmedziť globálny priemerný nárast teploty „hlboko pod dva stupne Celzia“ nad úrovne pred priemyselnou érou a zároveň „usilovať sa“ o prísnejší limit 1,5 °Celzia.

Namiesto toho sa však svet podľa správy OSN Emissions Gap z minulého roka otepľuje až o 3,1 stupňa, čo môže mať devastujúce následky na ľudí a prírodu.

Krajiny pritom znižujú emisie rôznymi spôsobmi. Podľa nedávnej správy think-tanku Ember Energy obnoviteľné zdroje energie po prvý raz v histórii prekonali uhlie v rámci svetových energetických systémov.

Vedci však upozorňujú, že treba urobiť oveľa viac – a rýchlejšie – najmä v oblasti postupného ukončovania využívania fosílnych palív ako je uhlie, ropa a zemný plyn.

Podľa Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) sa očakáva, že budúci nárast teplôt bude menej extrémny, ak sa dodržia záväzky týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov.

V roku 2010 sa predpokladalo, že do roku 2100 sa globálna teplota zvýši o 3,7 až 4,8 °Celzia nad úroveň pred priemyselnou érou. Nové záväzky prijaté v roku 2022 však tento odhad znížili na 2,4 až 2,6 °Celzia.

Aj to je však stále vysoko nad cieľom 1,5 °Celzia, ktorý vedci považujú za kritickú hranicu – po jej prekročení sa dôsledky, ako sú vlny horúčav, suchá či záplavy, stávajú častejšími a závažnejšími.

Podľa IPCC by na splnenie cieľa bolo potrebné znížiť emisie skleníkových plynov o 43 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2019.

Aby sme sa dostali na správnu cestu, je potrebná dramatická zmena – od zastavenia odlesňovania až po transformáciu spôsobu, akým ľudia cestujú, pracujú a jedia – napríklad obmedzením leteckej dopravy či znížením konzumácie mäsa, tvrdia odborníci.

Je extrémne počasie teraz bežné?

Vedci sú čoraz lepší v prepájaní extrémnych poveternostných javov s klimatickou zmenou.

Napríklad európsku vlnu horúčav v lete 2025 zosilnili klimatické zmeny, čo podľa výskumníkov z London School of Hygiene & Tropical Medicine a Imperial College London spôsobilo odhadom 16 500 dodatočných úmrtí.

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) odhaduje, že ročné celosvetové náklady na prispôsobenie sa extrémnejšiemu podnebiu pre zraniteľné krajiny dosahujú 215 až 387 miliárd dolárov ročne do roku 2030 – čo je niekoľkonásobne viac než 22 miliárd, ktoré poskytli bohaté krajiny v roku 2021, a 28 miliárd v roku 2022.

Podľa vedcov a predstaviteľov OSN sa okno príležitostí rýchlo zatvára, ak chceme znížiť emisie skleníkových plynov dostatočne rýchlo, aby sa planéta neoteplila nad hranicu 1,5 °Celzia.

Jej prekročenie by mohlo viesť k bodom, z ktorých niet návratu – napríklad k hromadnému úhynu tropických koralových útesov – a tieto zlomové momenty prichádzajú omnoho skôr, než sa očakávalo, uvádza správa Global Tipping Points, ktorú pripravilo 160 svetových vedcov.

Ak sa im poskytne ochrana, lesy, rašeliniská a iné ekosystémy môžu pomáhať absorbovať emisie oxidu uhličitého, ktoré produkuje človek. Riešenia klimatickej krízy existujú, no podľa IPCC si vyžadujú bezprecedentné zmeny v rozsahu aj rýchlosti.

Aj keby globálne otepľovanie v nasledujúcich rokoch prekročilo spomínanú kritickú hranicu, každá znížená desatina stupňa podľa IPCC zmierňuje škody a uľahčuje návrat teplôt na bezpečnejšiu úroveň.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne