Sovietsky zväz skúšal systém na obranu pred medzikontinentálnymi balistickými strelami. Mal ich hlaviciam vystreliť do cesty množstvo tyčí zo zliatiny ocele a volfrámu a zabrániť tak jadrovej detonácii. Zbraň prešla niekoľkými testami. Po rozpade komunistického impéria upadla do zabudnutia.

Sovietsky systém sa podľa webu The War Zone (TWZ) volal Mozyr. Bolo to podľa mesta v dnešnom Bielorusku. Mal chrániť podzemné raketové silá v prípade útoku rovnakým typom zbrane.

Vývoj Mozyru sa začal v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. V tom čase sa už stavali strely vybavené väčším množstvom navzájom nezávislých hlavíc. Zbraň sa v princípe vzdialene podobala brokovnici.

Na vyradenie hlavice s jadrovou náložou mala stačiť len mechanická energia nárazu. Počítalo sa s tým, že sa obe telesá zrazia rýchlosťou okolo šiestich kilometrov za sekundu. Základ Mozyru tvorilo zariadenie na vrhanie tyčí. V každej jeho hlavni sa okrem samotného projektilu ukrývala aj odpaľovacia nálož.