Globálne emisie skleníkových plynov dosiahli v roku 2024 rekordnú úroveň, vyplýva z najnovších zistení Organizácie Spojených národov. Nárast o 2,3 percenta oproti roku 2023 zapríčinila najmä India, Čína, Rusko a Indonézia. Správa pochádza z agentúr Reuters, DPA a AFP.
Program OSN pre životné prostredie vo výročnej správe napísal, že nárast je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi „vysoký“ a porovnateľný s rastom emisií na začiatku tisícročia.
UNEP varuje, že pri súčasnom trende sa môže Zem do roku 2100 otepliť až o 2,8 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Podľa správy prekročenie kritickej hranice oteplenia o 1,5 stupňa Celzia nastane „veľmi pravdepodobne v priebehu nasledujúceho desaťročia“.
Tohtoročná správa ponúkla oproti tej minulej mierne zlepšený výhľad. Namiesto predpokladaného 3,1-stupňového nárastu súčasné odhady naznačujú do konca tohto storočia oteplenie o 2,3 až 2,5 stupňa za predpokladu, že všetky národné záväzky v oblasti klímy budú v plnej miere splnené. Minuloročná prognóza bola 2,6 až 2,8 stupňa.
UNEP poznamenal, že metodologické úpravy zodpovedajú za zlepšenie o 0,1 stupňa, zatiaľ čo odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody prispelo k zhoršeniu o približne 0,1 stupňa.
V Parížskej dohode z roku 2015 sa štáty zaviazali obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 až dva stupne Celzia v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie. Tento cieľ majú krajiny dosiahnuť výrazným znižovaním emisií.
Najnovšiu správu UNEP zverejnil len niekoľko dní pred začiatkom klimatickej konferencie COP30 v Brazílii.