Veľká Británia prestala poskytovať Spojeným štátom spravodajské informácie o lodiach podozrivých z prepravy drog v Karibiku, pretože sa nechce podieľať na amerických útokoch, ktoré považuje za nelegálne, informuje televízia CNN odvolávajúca sa na svoje zdroje.
Británii patrí viacero území v Karibskom mori, kde má spravodajské zdroje, a podľa zdrojov CNN už roky pomáha Washingtonu lokalizovať plavidlá podozrivé z prepravy drog, ktoré americká pobrežná stráž následne zastaví a skontroluje. Pri porušení predpisov bývala posádka zadržaná a všetky nájdené drogy zaistené.
Spravodajské informácie zvyčajne dostávala Spoločná medzirezortná operačná skupina Juh (JIATFS) sídliaca na ostrove Key West na Floride, v ktorej sú zástupcovia viacerých partnerských krajín. Krátko po tom, čo USA v septembri začali útočiť na lode údajne prepravujúce drogy, Británia sa začala obávať, že americká armáda by mohla na výber cieľov využívať spravodajské informácie poskytnuté Londýnom.
Pri takýchto útokoch doteraz zahynulo 76 ľudí a britskí predstavitelia sa domnievajú, že porušujú medzinárodné právo. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk ich označil za „mimosúdne popravy“. Podľa zdrojov CNN Británia s týmto hodnotením súhlasí.
Kanada, ďalší kľúčový spojenec USA, ktorý už takmer dve desaťročia pomáha pobrežnej stráži USA zadržiavať predpokladaných obchodníkov s drogami v Karibiku, sa tiež dištancovala od útokov americkej armády. Zdroje pre CNN uviedli, že Kanada má v úmysle pokračovať v tejto spolupráci v rámci Operácie Karibik spustenej v novembri 2006. Dala však USA jasne najavo, že si neželá, aby sa jej spravodajské informácie používali na identifikáciu cieľov a útoky na lode v Karibskom mori.
Predtým, ako americká armáda začala útočiť na údajné lode pašerákov, sa boju proti nelegálnemu obchodovaniu s drogami venovali americké policajné zložky a pobrežná stráž. Členovia drogových kartelov a pašeráci drog boli považovaní za zločincov s právom na riadny proces.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa však v memorande zaslanom Kongresu tvrdí, že americká armáda môže legálne likvidovať predpokladaných pašerákov, pretože predstavujú bezprostrednú hrozbu pre Američanov a sú „nepriateľskými bojovníkmi“, ktorí sú v „ozbrojenom konflikte“ s USA. Biely dom opakovane uviedol, že koná „plne v súlade s medzinárodným humanitárnym právom“.
S útokmi na lode v Karibiku nesúhlasia aj niektorí poprední predstavitelia ozbrojených síl. Veliteľ Južného velenia amerických ozbrojených síl (SOUTHCOM) admirál Alvin Holsey v októbri počas napätého stretnutia s ministrom obrany Peteom Hegsethom a predsedom Zboru náčelníkov štábov (JCS) ponúkol svoju rezignáciu. Holsey opustí svoj post v decembri, len rok po nástupe do funkcie šéfa SOUTHCOM-u.