Biopalivá sú netoxické, dajú sa prirodzene rozložiť a pri spaľovaní zvyčajne uvoľňujú menej škodlivých látok než benzín alebo nafta. FOTO: PixabayFOTO: Pixabay
Plány výrazne zvýšiť výrobu biopalív vyvolávajú otázku, či takýto rýchly rast nakoniec nespôsobí viac škody ako prospechu pre životné prostredie.
Na klimatickom samite OSN COP30 v Brazílii presadzujú viaceré krajiny väčšie využívanie biopalív vyrábaných z plodín, ako je cukrová trstina či kukurica. Majú byť čistejšou a lacnejšou alternatívou benzínu.
Minulý mesiac na predsamitovom stretnutí COP30 Brazília vyzvala na štvornásobné zvýšenie globálnej produkcie udržateľných palív – vrátane biopalív – do roku 2035. Podporili ju aj Japonsko, Taliansko a India.
Environmentalisti varujú, že rozširovanie poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín pre biopalivá by mohlo zvýšiť emisie skleníkových plynov spôsobené odlesňovaním. Zároveň môže dôjsť k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti.
Udržateľné pohonné hmoty
Biopalivá sa vyrábajú z plodín alebo organického odpadu a možno ich používať v bežných vozidlách – automobiloch, nákladných autách, lietadlách či lodiach – ako náhradu fosílnych palív. Tie podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) stále poháňajú viac ako 90 percent svetovej dopravy.
Biopalivá ako etanol a bionafta sú netoxické, biologicky odbúrateľné a zvyčajne vypúšťajú menej škodlivých častíc a oxidu siričitého než benzín či nafta.
Mnohé štáty podporujú domácu produkciu prostredníctvom nariadení, ktoré prikazujú miešanie biopalív s benzínom a naftou.
Celosvetovo sa produkcia biopalív od roku 2000 zvýšila deväťnásobne a v roku 2023 krajiny G20 spustili Globálnu alianciu pre biopalivá s cieľom rozšíriť ich využívanie. V tom roku sa na celom svete vyrobilo takmer 200 miliónov ton bioetanolu a bionafty.
Brazília a Spojené štáty zostávajú hlavnými producentmi, no rozvojové krajiny ich rýchlo dobiehajú.
India patrí medzi najrýchlejšie sa prispôsobujúce štáty – tento rok začala predávať benzín zmiešaný s 20 percentami etanolu, čo je o päť rokov skôr, než plánovala.
Podľa vlády tento prechod ušetril viac ako 1 bilión indických rupií (12 miliárd dolárov) na dovoze ropy a počas poslednej dekády zabránil vzniku 54 miliónov ton uhlíkových emisií.
Rýchle zavádzanie však vyvolalo odpor vodičov, ktorí sa sťažujú na opotrebovanie motorov a nižší dojazd.
Milióny benzínových vozidiel predaných za posledných desať rokov nie sú úplne kompatibilné s palivom obsahujúcim 20 percent etanolu.
Kritici tiež upozorňujú, že presmerovanie cukrovej trstiny, kukurice a ryže na výrobu paliva znižuje zásoby potravín a oslabuje ekologické prínosy etanolu.
Výroba
Väčšina biopalív pochádza z jedlých plodín s obsahom cukru, škrobu a olejov – napríklad z kukurice. Tieto takzvané biopalivá prvej generácie sa vyrábajú extrakciou oleja alebo fermentáciou plodín vo veľkých destilérkach.
Najväčším problémom je potreba pôdy na pestovanie týchto plodín, čo môže vytláčať potravinové plodiny alebo ničiť lesy, ktoré viažu uhlík.
Podľa Nemeckej únie pre podporu olejnatých a bielkovinových rastlín sa v roku 2021 na biopalivá využívalo asi 8 percent svetovej ornej pôdy – približne 112 miliónov hektárov.
V Indii odklonenie obilia na výrobu etanolu vyvolalo obavy o potravinovú bezpečnosť. V Indonézii zase bionafta z palmového oleja ohrozuje lesné ekosystémy.
Biopalivá druhej generácie, vyrábané z nejedlých zdrojov – ako je poľnohospodársky odpad, drevná biomasa alebo riasy – by mohli znížiť závislosť od fosílnych palív bez konkurencie s potravinovými plodinami. No v Indii aj inde sa tieto projekty zatiaľ ťažko rozširujú.
(Ne)adekvátna náhrada
Biopalivá pri spaľovaní vypúšťajú menej uhlíka než benzín či nafta, no ich celkový vplyv na klímu je zložitejší. Ich výroba si vyžaduje pôdu, hnojivá, zavlažovanie a spracovanie, ktoré často závisí od fosílnych palív.
Výskumy naznačujú, že globálne emisie z produkcie biopalív môžu prevýšiť emisie z fosílnej nafty – najmä kvôli odlesňovaniu pôdy na pestovanie plodín.
Štúdia z októbra 2025, ktorú vypracovali bruselské organizácie Transport & Environment a Cerulogy, zistila, že biopalivá produkujú o 16 percent viac uhlíkových emisií než fosílne palivá, ktoré nahrádzajú, ak sa započíta aj nepriamy vplyv využívania pôdy.
Podobné závery priniesli aj staršie štúdie – napríklad výskum financovaný americkým ministerstvom poľnohospodárstva v roku 2022 a analýza publikovaná v časopise Royal Society v roku 2020.
Zástancovia tvrdia, že čistejšie suroviny a lepšia regulácia pôdy by mohli tento pomer zmeniť. Kritici však varujú, že bez sociálnych a environmentálnych záruk by rozširovanie biopalív mohlo zopakovať rovnaké problémy, aké spôsobuje fosílny systém, ktorý majú nahradiť.
Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
